m)
Vysoký leží v hlavnom hrebeni Vysokých Tatier, v ich samom centre. Charakteristický profil jej dodávajú takmer rovnako vysoké (jeden je o 50 cm nižší) dva vrcholy, na jednom z nich je oceľový kríž. Vysoká je oddelená na severovýchode od Malého Ganku Rumanovým sedlom a na severozápade od Ťažkého (Českého) štítu Štrbinou pod Ťažkým (Českým) štítom.
Jej majestátny profil možno obdivovať z troch dolín, do ktorých spadá. Na severe je to Ťažká (Česká) dolina, z ktorej sa vypína mohutná, vyše 500 metrov vysoká severná stena Vysokej, ktorá má dobrý cveng u horolezeckej pospolitosti najmä v zimných podmienkach. Na východe ohraničuje masív Vysokej Rumanova dolinka s len o niečo menšou stenou. Na juhovýchod vybieha z vrcholu Vysokej bočná rázsocha Dračieho štítu a Ošarpancov.
Pôvodne liptovský názov "Visoka" spomína v roku 1717 Juraj Buchholtz mladší. Pre rozlíšenie, či skôr porovnanie k Malej či Východnej Vysokej sa ju snažili pomenovať aj Veľká Vysoká. Cudzie názvy sa však neujali.
Prvý známy výstup sa uskutočnil 3. septembra 1874 pod vedením Mórica Dechyho, hoci vodcovia boli Martin Spitzkopf a Ján Ruman ml. Na vrchole nechali zápis so zdrapom modrej Rumanovej zástery. Neskôr bola Vysoká častým cieľom turistov a záujem pretrváva pre jej blízkosť od sedla Váha so známou chatou a frekventovaným chodníkom na Rysy.
BEDEKER
Prístup: Na vrchol Vysokej nevedie značený turistický chodník, zato však niekoľko ciest, ktoré možno absolvovať v sprievode horských vodcov. Najkratšia a najvyužívanejšia vedie zo sedla Váha a už od roku 1887 je upravená reťazami a železnými kramľami. Z Váhy vedie cesta ľahkým hrebeňom Ťažkého štítu. Po ňom nasleduje pomerne hladká, strmá platňa, zabezpečená umelými pomôckami, ďalej cez niekoľko stupňov do Sedielka pod Kohútikom. Potom niekoľkometrový zostup žľabom, nasleduje postup vychodeným chodníkom až na terasku zvanú Lavica. Z nej nahor žľabom, z jeho ľavej strany cez hladké platne a skalné stupne (umelé pomôcky) k traverzu a po jeho prekonaní výstup na výrazné rebro, ktoré vyvádza turistu až na vrchol. Táto cesta trvá asi 1 a 1/2 hodiny. Iný variant vedie z Doliny Zlomísk do Dračieho sedla cez Lavicu (odtiaľ ako opisovaný variant) na vrchol a trvá asi 3 a 1/2 hodiny. Spájací hrebienok medzi oboma vrcholmi sa zdoláva približne za 15 minút.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
