Zlatý rok Neapolčana

Sportnet|11. dec 2006 o 00:00

V minulých dňoch francúzsky futbalový magazín France Football vyhlásil nového držiteľa Zlatej lopty pre rok 2006. Stal sa ním Fabio Cannavaro, ktorý

v 51-ročnej histórii prestížnej ankety je len piatym talianskym víťazom. Nepochybne o jeho víťazstve rozhodli skvelé výkony počas majstrovstiev sveta v Nemecku, kde Taliani triumfovali. Víťaza ankety Zlatá lopta každoročne určujú hlasy 52 športových žurnalistov z celej Európy.

Otec synovi neveril

Keď sa v septembri roku 1973 narodil Gelsomine a Pasqualemu Cannavarovcom syn Fabio, futbalové sudičky sa rozhodne neflákali. Do vienka mu vložili množstvo predností, ktorý neskôr potreboval pre svoj rast a neustále na nich pracoval. Zabudli azda len na jednu vec, prihodiť mu zopár centimetrov... Fabiov otec nebral nijako vážne jeho naháňanie sa za loptou. Nebol prvý a ani posledný chlapec v Neapole. Veľkú kariéru pre syna nevidel. Dlho si z neho uťahoval, že pre drobnú postavu to vo futbale ďaleko nedotiahne. Fabio na podobné poznámky nebral ohľad a išiel za svojím cieľom.

Pochvala od Diega

V prímorských štvrtiach Fuorigrotta, Soccavo a Baglioni strávil mladý Cannavaro detstvo. V ôsmych rokoch začal svoju kariéru v tíme Bagnoli Italsider, no už o tri roky si to zamieril do srdcovky každého Neapolčana SSC. V roku 1987 získal svoju prvú trofej za víťazstvo v žiackej lige. Neapol vtedy vstával z popola. Najväčšiu zásluhu na tom mal božský Diego Maradona. Ten sa v tomto juhotalianskom klube pričinil o zisk dvoch titulov. Mladý Fabio vtedy podával lopty na 73-tisícovom štadióne San Paulo. Obdivoval famózne kľučky a akcie Argentínčana, no ešte viac sa zahľadel do hry obrancu Cira Ferraru, taktiež rodáka z Neapola. Imponovalo mu na ňom hlavne to , že ako mladý hráč sa dokázal presadiť medzi hviezdami. Keď raz bol na programe tréningový zápas dorastencov Neapola s áčkom SSC, Fabio po vzore Cira hral nekompromisne až tak, že si dovolil naplno nabrať v súboji aj božského Diega... Šokovaný tréner prerušil hru, no Maradona sa zastal Cannavara za kvalitný zákrok.

Podávač lôpt

Podávačom lôpt bol Fabio nielen v talianskej lige, ale vyskúšal si túto funkciu aj neskôr počas majstrovstiev sveta 1990. A bolo do práve v zápase, keď jeho miláčikovia dosnívali sen o titule na domácej pôde Taliani vtedy v semifinále prehrali po jedenástkovom rozstrele práve proti Maradonovej Argentíne... Na Apeninskom polostrove nakoniec triumfovali Nemci. Fabio si to veľmi dobre zapamätal. O 16 rokov sa situácia obrátila. V Berlíne dvíhali trofej nad hlavu práve Taliani... Fabio si svoj debut v drese Neapola odkrútil na ihrisku Juventusu (osud zariadil, že na ihrisku svojho budúceho klubu) 7. marca 1993 a SSC prehral 3:4. SSC sa postupne prepadal, pokladnica bola prázdna a hráči postupe odchádzali. V roku 1995 odišiel aj Fabio. Prestúpil do Parmy, ktorá 90-rokoch zažívala veľkú expanziu. Spolu s brankárom Buffonom a Liliamom Thuramom tvorili základ defenzívy úspešného tímu, ktorý vyhral Pohár UEFA. Tešil sa tiež zo zisku Talianskeho pohára i Superpohára, len scudetto sa mu vyhýbalo. Raz mu uniklo len o bod. Získal ho Juventus.

Kohút nočnou morou

V Parme bol Cannavaro viac na očiach aj reprezentačnému trénerovi Cesaremu Maldinimu, ktorý ho povolal k reprezentačnej premiére 22. januára 1997 proti Severnému Írsku. Nesklamal a cestoval na MS 1998 do Francúzska. Nesklamal, nevynechal ani minútu, no vysoké ciele zmaril nepremenený pokutový kop Di Biagia vo štvrťfinále proti domácemu Francúzsku. Po prvý raz si musel vypočuť otrasné kikiríkanie galského kohúta... Druhé prišlo už o dva roky. Vo finále ME, ktoré boli v Holandsku a Belgicku viedli Taliani nad Francúzskom ešte v 93. minúte 1:0 po góle Del Piera, ale nakoniec po predĺžení prehrali 1:2... Kikiríkanie sa už stávalo nočnou morou pre Talianov.

Zlomový šampionát

Po siedmich rokoch prestúpil v lete 2002 za 22 miliónov euro do Interu Miláno, ktoré oň vyhralo bitku s AS Rím. Ešte pred tým však absolvoval majstrovstvá sveta v Japonsku a Kórei, kam Taliani cestovali opäť s najvyššími cieľmi, no aj vďaka rozhodcom pohoreli v osemfinále proti domácim Kórejčanom. Možno aj preto, že Fabio stál pre dve žlté karty. Tento šampionát však bol preňho predsa len zlomový. Po fiasku sa s reprezentačnou kariérou rozlúčil Paolo Maldini a kapitánsku pásku prevzal práve Cannavaro. Premiéra mu nevyšla. V príprave prehrali Taliani so Slovinskom. Na San Sire mu ruže nekvitli, dva roky sa skôr trápil a sny o scudette boli naozaj len snami.

Zakliate tituly

Práve vhod pre Fabia, ale i pre turínsky klub, prišla ponuka z Juventusu. Fabio mohol začať odznova a funkcionári Juve sa tešili, že prišiel zadarmo... A stretol sa tu so starými známymi z Parmy - brankárom Buffonom a obrancom Thuramom. Ešte viac sa tešil, že v obrane hral so svojím idolom Cirom Ferrarom. Juventus jasne kraľoval a Fabio sa konečne dočkal vytúženého scudetta. A hneď dvoch, lebo bianconeri získali tituly v roku 2005 i 2006. Dlho sa z nich však netešil. Taliansky súd poslal Juventus do serie B a navyše mu odobral oba tituly! Naháňačka za titulom tak pokračuje ďalej. V lete 2006 Fabio prestúpil do Realu Madrid za 20 miliónov euro a pevne verí, že konečne sa bude tešiť z titulu majstra krajiny.

Trofej v 100. zápase

Kým na klubovej úrovni Fabio nedosiahol na vrchol v majstrovskej súťaži, na reprezentačnej už dosiahol strop. Tešil sa z titulu majstra sveta v Nemecku! Pred šampionátom mal na svojom konte 93 medzištátnych zápasov. Do stovky mu chýbalo sedem. A to je maximum, čo mužstvo môže odohrať na záverečnom turnaji. A odohrajú ich len štyri tímy z 32 - semifinalisti. Taliani sa dostali do záverečného štvorlístka a už sa len čakalo, či Fabio nastúpi na stý zápas v malom, alebo veľkom finále. Pošťastila sa druhá možnosť. Pravda, Talianom vo finále opäť skrížili cestu Francúzi. "Už som si hovoril, že to azda ani nie je možné, aby sme aj do tretice s nimi vyhoreli," spomína Fabio, ktorému sa predchádzajúce kikiríkania galského kohúta pomaly, ale isto zhnusilo. Taliani však tentoraz nezaváhali a dočkali sa svojho sna. Najväčšiu zásluhu na tom mali Buffon a Cannavaro. Najmä Fabio sa prezentoval vo skvelej forme. Jeho výkon proti Nemecku spĺňal všetky kritériá kladené na obrancu. Čo však kvitovali odborníci, bol fakt, že tento Neapolčan hral veľmi čisto. Za celý turnaj nevidel ani jednu kartu!

Odplata po 16 rokoch

"Nemecko vyhralo svetový šampionát v Taliansku a teraz sa to podarilo nám v Nemecku. Pred začiatkom turnaja to od nás nikto nečakal, napriek tomu sa nám to podarilo," tešil sa po finále Cannavaro, ktorý mal v roku 1990 16 rokov. Splnil sa tak jeho detský sen. "Pre chlapca, ktorý podával loptu v semifinále Taliansko - Argentína, je stý reprezentačný zápas vo finále MS naozajstným vyvrcholením a naplnením sna," hovorí Cannavaro. "Tušil som, že tento šampionát môže byť pre mňa posledným. Požiadal som preto svojich spoluhráčov, aby som stý zápas mohol odohrať práve tu." Len dvaja Taliani odohrali v reprezentačnom drese viac zápasov, ako Cannavaro. Rekordérom je Paolo Maldini so 126 duelmi, o štrnásť menej ich má na svojom konte legendárny brankár Dino Zoff.

Hlas by dal Buffonovi

Napriek tomu, že Cannavaro bol veľkým favoritom na Zlatú loptu, väčšie šance sa dávali Buffonovi či Henrymu. "Chcel by som odkázať deťom, aby verili tomu, že sa im môžu vyplniť ich sny, tak, ako sa vyplnili tie moje," povedal na margo víťazstva v tejto ankete F. Cannavaro. Cenu venoval manželke. Keď jej povedal o svojom triumfe, vôbec mu neverila. "Ak by som mal hlasovať, mojou voľbou by bola trojica: 1. Gianluca Buffon, 2. Thierry Henry, 3. Andrea Pirlo." Pre Cannavara je to veľká pocta, lebo obrancovia nezvyknú víťaziť, skôr sa hlasy dávajú kreatívnym hráčom. "Fakt, že som ju získal ako obranca, znamená pre mňa všetko."

Sexsymbol

Fabio má staršiu sestru Renatu a mladšieho brata Paola, ktorý v súčasnosti hrá za Neapol. U talianskych tiffosi je obľúbený najmä pre svoj charakter a pokoru. Spolu s Cirom Ferrarom založili nadáciu na pomoc deťom, ktoré sa liečia z rakoviny. Fabia považujú v Taliansku za sexsymbol. Dokonca na MS 2006 ho vyhlásili za hráča s najväčším sexappealom. Tisíce fanyniek sa zapozeralo do jeho azúrových očí. Milujú ho však len na diaľku. Fabio si vybral za manželku pôvabnú Danielu, s ktorou má tri deti - dvoch synov Christiana a Andrea a dcéru Martinu.

Fabio CANNAVARO

Dátum narodenia: 13. septembra 1973

Rodisko: Neapol

Výška: 176 cm

Hmotnosť: 75 kg

Rodinný stav: ženatý, manželka Daniela, otec dvoch synov (Christian /7/, Andrea /2/) a jednej dcéry (Martina /5/)

Pozícia: stredný obranca - stopér

Číslo dresu: 5

Prezývka: Il muro di Berlino (Berlínsky múr)

Futbalové vzory: Ciro Ferrara, Diego Maradona

Súčasný klub: Real Madrid (Šp./od 1. 8. 2006, zmluva do 31. 7. 2009)

Predchádzajúce kluby: SSC Neapol (1992 - 1995), AC Parma (1995 - 2002), Inter Miláno (2002 - 2004), Juventus Turín (2004 - 2006)

Reprezentácia: 105 štartov/1 gól, debut: 22. januára 1997 proti Severnému Írsku

Kolektívne úspechy: majster sveta 2006, vicemajster Európy 2000, majster Európy do 21 rokov 1994, 1996, víťaz Pohára UEFA 1999, víťaz Talianskeho pohára 1999, 2002, víťaz talianskeho Superpohára, dva tituly majstra Talianska jeho klubu Juventusu Turín odobraté 2005, 2006.

Individuálne úspechy: Zlatá lopta 2006, člen All star teamu MS 2006, účastník MS 1998, 2002 a 2006, účastník ME 2000 a 2004, účastník OH 1996

Futbalová charakteristika: pozične jeden z najlepších obrancov na svete, tvrdý a nekompromisný v osobných súbojoch, aj napriek menšiemu vzrastu výborný hlavičkár, s Alessandrom Nestom roky tvorili jednu z najlepších stopérskych reprezentačných dvojíc na svete

Cannavaro

Zlatá lopta 2006:

1. Fabio Cannavaro(Tal./Real Madrid)173

2. Gianluigi Buffon(Tal./Juventus)124

3. Thierry Henry(Fr./Arsenal)121

4. Ronaldinho(Braz./FC Barcelona)73

5. Zinedine Zidane(Fr./-)71

6. Samuel Eto'o(Kam./FC Barcelona)67

7. Miroslav Klose(Nem./Brémy)29

8. Didier Drogba(Pobr. slonoviny/Chelsea)25

9. Andrea Pirlo(Tal./AC Miláno)17

10. Jens Lehmann(Nem./Arsenal)13

Prehľad víťazov ankety Zlatá lopta:

1956Stanley Matthews (Angl.)

1957Alfredo di Stefano (Šp.)

1958Raymond Kopa (Fr.)

1959Alfredo Di Stefano (Šp.)

1960Luis Suarez (Šp.)

1961Omar Sivori (Arg./Tal.)

1962Josef Masopust (ČSSR)

1963Lev Jašin (ZSSR)

1964Denis Law (Škót.)

1965Eusebio (Port.)

1966Bobby Charlton (Angl.)

1967Flórián Albert (Maď.)

1968George Best (Sev. Ír.)

1969Gianni Rivera (Tal.)

1970Gerd Müller (Nem.)

1971Johan Cruyff (Hol.)

1972Franz Beckenbauer (Nem.)

1973Johan Cruyff (Hol.)

1974Johan Cruyff (Hol.)

1975Oleg Blochin (ZSSR)

1976Franz Beckenbauer (Nem.)

1977Alan Simonsen (Dán.)

1978Kevin Keegan (Angl.)

1979Kevin Keegan (Angl.)

1980Karl-Heinz Rummenigge (Nem.)

1981Karl-Heinz Rummenigge (Nem.)

1982Paolo Rossi (Tal.)

1983Michel Platini (Fr.)

1984Michel Platini (Fr.)

1985Michel Platini (Fr.)

1986Igor Belanov (ZSSR)

1987Ruud Gullit (Hol.)

1988Marco van Basten (Hol.)

1989Marco van Basten (Hol.)

1990Lothar Matthäus (Nem.)

1991Jean-Pierre Papin (Fr.)

1992Marco van Basten (Hol.)

1993Roberto Baggio (Tal.)

1994Christo Stoičkov (Bulh.)

1995George Weah (Libéria)

1996Matthias Sammer (Nem.)

1997Ronaldo (Braz.)

1998Zinedine Zidane (Fr.)

1999Rivaldo (Braz.)

2000Luis Figo (Portug.)

2001Michael Owen (Angl.)

2002Ronaldo (Braz.)

2003Pavel Nedvěd (ČR)

2004Andrij Ševčenko (Ukr.)

2005Ronaldinho (Braz.)

2006Fabio Cannavaro (Tal.)

Súvisiaci obsah

Nachádzate sa tu:
Domov»Sportnet na východe»Zlatý rok Neapolčana