poddimenzované. "Medzi hlavné nedostatky, ktoré monitorujeme a signalizujeme, patrí nedostatočný normatívny prídel na žiaka," uviedol Balica.
Spresnil, že celkové zvýšenie normatívu v tomto roku oproti roku 2005 na SOU bolo 1540 korún a na gymnáziách to bolo napríklad 2619 korún. Ešte markantnejšie sú rozdiely v zvyšovaní normatívov medzi SOU na jednej strane a obchodnými akadémiami a konzervatóriami a strednými umeleckými školami na druhej strane. Podľa Balicu chýba celková koncepcia rozvoja učňovského školstva napriek tomu, že investori a firmy upozorňujú na nedostatok kvalifikovaných remeselníkov. Ministerstvá a spoločnosti sa to snažia kompenzovať rôznymi rekvalifikačnými kurzami, ktoré však podľa Balicu
nemôžu nahradiť viacročne vzdelávanie remeselníkov na učňovských školách.
Vedúci odboru školstva košického samosprávneho kraja Štefan Kandráč predpokladá, že "počet žiakov v učilištiach klesne do roku 2015 o približne 35 percent." Podľa riaditeľov učilíšť je nevyhnutná spolupráca so zamestnávateľmi v jednotlivých regiónoch a s úradmi práce, sociálnych vecí a rodiny. "V niektorých odboroch už nedokážeme reagovať na požiadavky zamestnávateľov. Ide hlavne o obrábačov kovov, strojárske a stavbárske odbory. Hlavným dôvodom je nezáujem rodičov, ale aj neschopnosť škôl a ich zriaďovateľov zvrátiť to premyslenou osvetou a spoluprácou so zamestnávateľmi, ktorí by vedeli garantovať aj budúcu zamestnanosť najlepších absolventov," doplnil Kandráč.
"Neúmerne rastú aj náklady na odborný výcvik. Ročne je to až okolo 65 tisíc na jedného učňa. A to sú len priame náklady, bez nákladov na prevádzku, kúrenie, mzdu majstra odborného výcviku. Za normatív jednoducho žiaka nevyučím," tvrdí
riaditeľ Spojenej školy v Prakovciach Ján Blaškovan. Navrhuje preto vytvoriť učňovský zákon, na základe ktorého by zamestnávatelia prispievali finančnými prostriedkami na odborné vyučovanie. "Chýba celková koncepcia rozvoja učňovského školstva, pritom investori a firmy upozorňujú na nedostatok kvalifikovaných remeselníkov. Rekvalifikačné kurzy nemôžu nahradiť riadne
denné vzdelávanie remeselníkov na učňovských školách," zdôraznil člen Rady OZ KOVO Jozef Balica.
Na druhej strane, mnohé podniky zháňajú kvalifikovaných robotníkov do zváračských, kovoobrábačských či montérskych profesií veľmi ťažko. Neustály pokles záujmu o učňovské školy spôsobuje nielen klesajúca demografická krivka, ale aj neprimeraný rast počtu štátnych a predovšetkým súkromných gymnázií. "Nevieme uspokojiť potreby zamestnávateľov, nevieme prilákať žiakov na učebné odbory. Normatív na žiaka je hlboko poddimenzovaný, znevýhodňuje strojárske profesie, pretože vyučovanie na gymnáziách je oveľa lacnejšie. My potrebujeme zaplatiť aj elektrinu, nástroje, polotovary na odbornú prípravu, ochranné prostriedky," vysvetlil riaditeľ SOU Felber.
Rozdielne potreby majú aj samotné odborné učilištia. Iné majú tie, ktoré sa zameriavajú na priemysel, iné zasa tie, ktoré pripravujú absolventov v odbore služieb. "Normatív je rovnaký, ale bolo by ho treba diferencovať podľa zamerania. Pre služby totiž stačí, pre strojárske profesie nie,"
doplnil Štefan Kandráč. Viacero priemyselných podnikov na území Košíc i regiónu citlivo vníma narastajúci problém. Ukazuje sa, že regionálny trh pracovnej sily nemá možnosti ďalšieho rozvoja. "Budeme musieť veľmi rýchlo vytvoriť nové podmienky, pretože sa nám nedarí získavať kvalifikovanú silu," konštatoval Hynek Weiss zo spoločnosti Knz Kechnec. "Podľa investičnej zmluvy máme do konca budúceho roka vytvoriť 88 nových pracovných miest, ale tento cieľ je reálne ohrozený, lebo ich nebudeme vedieť obsadiť," povedal. Knz je pripravený vstúpiť aktívne do procesu prípravy učňov s KSK i konkrétnymi učilišťami, podieľať sa na ich vyučení, poskytnúť učilištiam príspevky
na učebnú prax.
Generálny riaditeľ košických Východoslovenských strojární Matúš Orlovský zas upozornil, že sa rieši dôsledok, nie príčina tohto stavu. "Musíme vyvinúť tlak na vládu, parlament, ministerstvá, aby sa oživilo zaznávané strojárstvo. VSS už vyše roka hľadá 90 ľudí do kovoobrábacích profesií. Vieme prisľúbiť, že vyučených aj zamestnáme. Musíme začať s náborom už na základných školách. Mzda je dnes pre nás najmenším problémom. V súčasnosti dokonca zamestnávame deväť zváračov z Rakúska, pretože na Slovensku sme vyčerpali všetky možnosti. V každej väčšej dedine v okruhu sto kilometrov máme inzeráty a nič nepomáha," uviedol Orlovský. Doložil, že v septembri do VSS nastúpilo 13 učňov, zostali z nich však len dvaja. Nemajú vzťah k remeslu, sťažujú sa, že im nesedí pravidelný pracovný čas, pravidelný režim. Spoločnosť hľadala robotníkov cez šesť personálnych agentúr. Dokázali zabezpečiť štyroch ľudí. Riešenie vidí Orlovský v prvom rade vo vytvorení celospoločenského tlaku.
Autor: hud
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
