ktorý, ako ukázalo podrobné vyšetrovanie, má na svedomí agentovu smrť. Ide o prvok, ktorý je pomenovaný po krajine našich susedov Poľsku. Tento prvok objavila Marie Sklodowská-Curieová a jej manžel Pierre Curie v roku 1898. Nový prvok bol najprv známy pod označením rádium F, ale jeho poľská objaviteľka navrhla, aby dostal meno po krajine jej pôvodu, ktorá sa v latinčine nazýva Polonia. Hovoríme teda o prvku, ktorý sa nazýva polónium a ktorého chemická značka je Po. Názov polónium má pritom trochu kuriózny politický podtext, pretože v dobe objavenia nového prvku Poľsko neexistovalo ako samostatný štát (bolo rozdelené medzi Prusko, Rusko a Rakúsko-Uhorsko). Pani Sklodowská-Curieová dúfala, že názov polónium pripomenie svetu, že jej vlasť túži po samostatnosti (tú získalo Poľsko až po prvej svetovej vojne).
Polónium má atómové číslo 84, striebristý vzhľad a chemicky je príbuzné telúru a bizmútu. Merná hmotnosť polónia je 9,32 g/cm3, jeho bod topenia je 254 oC, bod varu je 962 oC. V zemskej kôre sa polónium vyskytuje prakticky len v uránových rudách, a to približne 100 mikrogramov v 100 tonách rudy. Polónium sa v malom množstve nachádza aj v tabakovom dyme, kam sa dostáva z tabakových rastlín, ktoré boli ošetrované fosfátovými hnojivami. Ročná výroba polónia sa odhaduje na len približne 100 gramov. Všetky izotopy polónia (je ich vyše 30) sú rádioaktívne. Najbežnejší izotop polónia je polónium 210 (číslo 210 znamená, že v jeho jadre je 210 nukleónov, konkrétne 84 protónov a 126 neutrónov). Polónium 210 je mimoriadne intenzívnym zdrojom alfa častíc (sú to vlastne jadrá hélia) a jeho polčas rozpadu je 138,376 dňa (za túto dobu sa rozpadne polovica atómov polónia). O intenzite rádioaktivity polónia 210 svedčí napríklad to, že už jeho miligram produkuje toľko alfa častíc ako 5 gramov rádia (rádium tiež objavili manželia Curieovci). Pri rádiaktívnom rozpade sa generuje teplo, pričom jeden gram Po 210 generuje energiu 140 W. Preto sa polónium využívalo ako ľahký zdroj tepla na napájanie termoelektrických článkov, produkujúcich elektrickú energiu pre systémy umelých družíc. Zdroje tepla na báze Po 210 sa používali napríklad v sondách Lunochod, ktoré na Mesiac vyslal bývalý Sovietsky zväz. V čom spočíva nebezpečie polónia 210 pre človeka? Dobrá správa je tá, že alfa žiarenie, produkované polóniom, neprejde prakticky cez žiadnu tuhú prekážku (zastaví ho aj bežný list papiera) a v podstate neprenikne do organizmu ani cez kožu. Veľmi zlá správa je ale tá, že polónium je mimoriadne nebezpečné, keď ho človek zhltne alebo vdýchne. "Terčom" polónia v ľudskom organizme je slezina, pečeň a kostná dreň. Intenzívne žiarenie polónia spôsobí zlyhanie týchto orgánov i zlyhanie celého imunitného systému. Biologický polčas rozpadu polónia v ľudskom telel je 30 až 50 dní. Superproblém je v tom, že fatálnu (smrtiacu) dávku rádioaktívneho žiarenia dostane človek už po zhltnutí 50 nanogramov polónia (nanogram je 10-9 gramu, čiže jedna miliardtina gramu), prípadne po vdýchnutí len 10 nanogramov polónia. Ak sa vám do organizmu dostane jedno jediné, prakticky neviditeľné zrniečko polónia, niet vám pomoci. Jedným gramom polónia by sa teoreticky dalo "otráviť" sto miliónov ľudí, pričom polovica z nich by zomrela.
Alexander Litvinenko je pravdepodobne prvým človekom na svete, ktorý zomrel na akútne účinky alfa žiarenia polónia 210. Iróniou osudu však je, že pravdepodobne vôbec prvým človekom, ktorý zomrel v dôsledku radiačných účinkov polónia, bola Irene Joliotová-Curieová, dcéra objaviteľov polónia. Tá bola náhodne vystavená rádiokatívnemu žiareniu polónia, keď na jej laboratórnom stole explodovala ampulka s touto nebezpečnou látkou. Pani Joliotová-Curieová zomrela na leukémiu v roku 1956, desať rokov po spomenutej nehode.
Autor: rm
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
