lekárov, úradníkov či policajtov bezmála 350 miliárd korún. Je to takmer o šesť percent viac ako v rozpočte na tento rok. Predpokladá to štátny rozpočet na budúci rok, ktorý včera schválil parlament.
Väčšina peňazí na pokrytie výdavkov príde z vrecák daňových poplatníkov. Z daní štát plánuje vyzbierať vyše 245 miliárd korún. Ďalšie peniaze chce získať z dividend z majetkových podielov štátu v rôznych firmách, ako na je napríklad SPP. Takmer 30 miliárd korún, by malo do rozpočtu prísť z európskych peňazí. Deficit bude 38 miliárd korún. Tieto peniaze si za úroky musí vláda požičať na finančných trhoch a v Štátnej pokladnici.
Minister financií je so schváleným rozpočtom spokojný. Tvrdí, že „súčasná vláda má jasnú víziu deklarovanú vo svojom programovom vyhlásení, ktorá sa jasne premieta do predloženého návrhu štátneho rozpočtu na rok 2007. „Vo všeobecnej rovine ide o skĺbenie hospodárskeho rastu a ekonomickej výkonnosti s rastom zamestnanosti, sociálnej súdržnosti a zvyšovaním kvality života pre všetkých," povedal Počiatek.
Na rozpočet zareagovala aj slovenská mena. Euro sa včera predávalo za menej ako 35 korún. Je to nový historický rekord koruny. „Keby poslanci rozpočet neschválili, určite by koruna psychologickú hranicu nepokorila," povedal obchodník Tatra banky Milan Čavojec.
Ekonómovia však upozorňujú na viaceré riziká. Najväčšie je, že kabinet Roberta Fica si naplánoval výdavky, na ktoré zatiaľ nezohnal peniaze. „Kľúčový problémom je, že vankúš na príjmovej strane sa bude zmenšovať tým, že koalícia sa rozhodla vopred rozdeľovať potenciálne dodatočné príjmy na pokrytie záväzkov, ktoré sa ani nedostali do štátneho rozpočtu," povedal ekonóm UniBanky Viliam Pätoprstý. Napríklad premiér sľúbil penzistom vianočné dôchodky aj na budúci rok. Peniaze na to však v schválenom rozpočte nie sú. Podobným problémom je aj zdravotníctvo. Štát schválil nárast výdavkov cez vyššie percento odvodov za svojich poistencov, ale len na prvé tri mesiace. Peniaze z toho by mali ísť na zvýšenie platov pre zdravotníkov. Odkiaľ sa zoženú chýbajúce štyri miliardy na ďalšie mesiace, je zatiaľ otázne.
V rozpočte nie sú peniaze ani na sľuby z nedávnej koaličnej rady. Chýba v ňom polmiliarda korún pre želenzice, dvesto miliónov na nájomné byty a dvesto miliónov pre rezort životného prostredia.
Ekonómom sa nepáči ani to, že vláda uprednostňuje spotrebu pred financovaním dlhodobých projektov. „Rozpočet sa koncentruje na spotrebu namiesto investícií do rozvoja, napríklad do školstva, vedy alebo infraštruktúry," povedal analytik MESA 10 Ján Marušinec. Medzi rezorty s najvyšším nárastom plánovaných výdavkov oproti terajšiemu rozpočtu patrí napríklad zdravotníctvo, ale aj poľnohospodárstvo. V agrosektore pracuje necelých päť percent populácie. Oproti ostatným odvetviam tam však smeruje najviac dotácií zo štátneho rozpočtu.
Napríklad subvencie k priamym platbám pre poľnohospodárov vzrastú budúci rok asi o 40 percent. „Je to v ostrom protiklade s deklarovanou ambíciou znalostnej ekonomiky v Národnej Lisabonskej stratégii," povedal ekonóm ING Bank Ján Tóth.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
