nájdete v spravodajstve. To, čo nevyčítate nikde, a už vôbec nie z verbálnych prestreliek medzi opozíciou a koalícou, je vzťah medzi týmto koncertom miliárd a jeho zmyslom pre občana či budúcnosť všeobecne.
Vládna strana tvrdí, že rozpočet je skvelý, dokonca "najlepší v histórii Slovenska", opozícia namieta, že tu a tam sa pridalo zbytočne veľa (rozhadzuje sa!) a naopak, nedostáva sa na dôležitejšie veci. Táto zvada, veľmi podobná rozpočtovým dišputám v uplynulých rokoch, je ohniskom celej debaty. Správna otázka však je, že čo to je vlastne dobrý rozpočet.
Na to sa názory veľmi rôznia a zrejme nikdy sa nezjednotia. Autor si však myslí, že dobrý rozpočet štátu a verejného okruhu môže byť len taký, ktorý nakladá s peniazmi s rovnakou zodpovednosťou, ako ktorýkoľvek firemný či rodinný. To o slovenskom rozpočte na rok 2007 evidentne neplatí, lebo to neplatí o žiadnom rozpočte sveta. Vzťah k majetku a zdrojom nemôže byť vo verejnom sektore nikdy taký efektívny a hospodárny, ako nakladanie s vlastnými prostriedkami. Banalita, ktorú ste práve počuli, má význam preto, aby sme si uvedomili, že existujú iba rozpočty zlé, ešte horšie a príšerné. Nikdy nie dobré.
To je dôležité, pretože skutočnosť, že deficit je najnižší, odkedy Slovensko existuje, zvádza naozaj k nepodloženým záverom. Pokles schodku prvýkrát pod "maastrichtské" kritérium (pre prijatie eura) 3 percentá HDP (presne 2,9) však znamená predovšetkým to, že slovenská ekonomika šliape ako nikdy nie. Ten istý rozpočet, do čísla a písmena, by pri nominálne nižšom HDP (napr. z roku 2002) znamenal schodok 4, 5 či koľkokoľvek percent. HDP pritom netvorí štát, presnejšie zďaleka nie celý, ale podnikatelia a zamestnanci v priemysle, službách, na voľnej nohe a pod. Preto sa môžu chváliť najnižším deficitom, lebo sa v práci darí nám a ekonomike. Zásluha politikov resp. ministerstva financií a parlamentu, ktorý to schvaľuje, spočíva v tom, že rozdiel medzi príjmami a výdavkami strážia tak, aby štát nezbankrotoval. To je najvyššia méta, na ktorú si dávajú pozor. Niekedy ani nie preto, že by im záležalo, či príde po nich potopa alebo nie, ale napr. preto, lebo chcú prijať euro. Z rodiny či súkromných firiem však vieme, že dobrý hospodár nie je ten, kto sa tak-tak vyhne exekútorovi, ale ten, kto gazduje efektívne.
Pri enormnom raste HDP stojí kľúčová otázka nad rozpočtom 2007 tak, či je schodok, teda výdavky nad úroveň príjmov, vôbec opodstatnený. Všetci liberálni ekonómovia vám povedia, že ak už politici nevedia odolať tvorbe dlhov, tak sa to dá zdôvodniť v období recesie či veľmi nízkeho rastu. Keď je rast vysoký, dokonca najvyšší aký kedy bol, tak je povinnosť ich splácať. Kedy inokedy? Cez túto, jedine správnu optiku, nie je najnižší deficit v histórii nič iného, ako ďalšie zvyšovanie štátneho dlhu. O 38 miliárd Sk, konkrétne. V trojročnom (výhľadovom) rozpočte sa plánuje ďalšie znižovanie deficitu: Rok 2008 2,5 percenta, 2009 2 percentá. Všetko v rámci "maastrichtu", ale opäť ďalší nárast dlhu. Kedy to chcú splácať? Keď bude rast nižší? Pretože, a to je tá pasca, ekonomika funguje v cykloch. Po konjunktúre nasleduje ak nie recesia či stagnácia, tak pokles rastu určite. Politici sa nevedia mierniť, na žitie na dlh za cudzie si navykli ako na ópium, pričom zneužívajú fakt, že štáty padajú do bankrotu veľmi ťažko, keďže sa k pôžičkám dostávajú ľahko. Guľa, ktorú tlačia pred sebou, sa však zväčšuje. V nominálnych cifrách určite: Štátny dlh pod 60 percent HDP, čo je ďalšie maastrichtské kritérium, už prekračuje každý druhý štát. Sú aj také, čo o sto percent. Slovensko sa vydáva presne touto cestou.
Debata, ktorá sa koncentruje okolo rozdelenia zdrojov na "priority" a tvorí centrum politického konfliktu, sa týka zanedbateľnej časti rozpočtu, asi 5 až 10 miliárd z 300 miliardovej strany výdavkov. Kto si myslí, že je najdôležitejšie, či miliarda sa preskupí z kôpky na kôpku, nech zostane vo svojej ilúzii. Hoci nikto netvrdí, že 80 percent návrhov opozície, ktoré koalícia hromadne zmietla zo stola, by neposlalo peniaze na rozumnejšie adresy. Znalostnú ekonomiku, vedu a výskum, čoho si SDKÚ vypísala na logo, však na Slovensku celkom iste nevzkriesi, ak štátny úradník rozdelí navyše 500 miliónov. To je politická hra. Zvolanie predsedu parlamentu, že "Slovensko je sociálny štát a bude ho mať", je absurdné totálne. Keby Smer chcel pohnúť tvárou krajiny a meniť ju k obrazu svojich predvolebných hesiel, musel by roztočiť nie 4 miliardy, ako v tomto rozpočte, ale minimálne 40.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
