Podľa Jozefa Vajdu je vizáž je u herca veľmi dôležitá, no jemu už prekáža byť stále za toho pekného...

Strašne ho deprimujú nezmysly, ktoré sú v bulvárnych novinách Festival Višegrádske dni, ktoré v našom meste pravidelne organizuje združenie Forsa,

Strašne ho deprimujú nezmysly, ktoré sú v bulvárnych novinách

Festival Višegrádske dni, ktoré v našom meste pravidelne organizuje združenie Forsa, ukončilo v pondelok v Štátnom divadle predstavenie Hypermarket. V ňom sa tunajšiemu publiku predstavili herci Slovenského národného divadla. Spolu s Milkou Vášaryovou, Zuzanou Fialovou, Slávkou Halčákovou a Františkom Kovárom prišiel do Košíc i Jozef Vajda. Skôr, než vyšiel na javisko, si v šatni divadla našiel čas, aby sa s nami o všeličom porozprával.

Cestu do Košíc si celkom vychutnal, keďže prišiel spolu s kolegami vlakom. "Ale musím sa priznať, že to bol pre mňa doslova nový zážitok, lebo vlakom som nešiel ani nepamätám... Do Košíc som sa nacestoval dosť autom. Ešte pred revolúciou a aj tesne po nej som chodieval pravidelne do košického štúdia Slovenskej televízie - vtedy sa tu nakrúcalo pomerne veľa televíznych inscenácií. Stále tu mám - najmä v televízii - veľa kamarátov. Košice patria medzi moje obľúbené mestá, veď tu som napríklad zabehol v roku 1986 môj prvý maratón," pospomínal si J. Vajda.

Východné Slovensko je mu stále veľmi blízke, veď jeho mamička pochádza z Bardejova. "Dá sa povedať, že po mamičke som z polovice ´šaleny vychodňar´ - ako sa hovorí. Od kedy si pamätám, tak som detstvo trávieval u babky pri Bardejove. Nie preto, že by ma tam rodičia dávali na celé leto, ale sám som sa tam pýtal. Starí rodičia totiž mali také malé gazdovstvo, mali aj kone a do tých som ja bol a stále som blázon... Asi do mojich štrnástich rokov som pravidelne každé leto trávil u starých rodičov. Škoda, že už nežijú - babka zomrela pred rokom ako 97-ročná..."

Už v čase, keď sa ako chlapec tmolil po dvore starých rodičov, ho to lákalo k herectvu. "Ja som mal také naivné predstavy, že herci celé dni jazdia na koni a bijú sa - to boli moje chlapčenské túžby... Potom som začal počas strednej školy chodiť na kadejaké recitačné súťaže a vyhrával som ich. V porotách často sedeli budúci pedagógovia - pán Mikuláš Huba či Viliam Záborský, ktorí mi vraveli, aby som to skúsil a dal si prihlášku na VŠMU. V druhom ročníku na gymnáziu som už bol rozhodnutý, že tak urobím. Dal som si teda prihlášku a oni ma na prvý krát prijali."

Bol to pre neho šok. Najmä to, keď sa dozvedel, že na prijímačkách skončil na 1. mieste. On medzi chlapcami a Zdenka Studenková medzi dievčatami. "Obaja sme získali plný počet bodov. Jasné, že som mal z toho potom ´hore nos´ a mal som pocit, že už je zo mňa hneď a zaraz herec. Začal som si užívať bohémsky život, kašlal som na školu a každý pol roka ma kvôli tomu chceli vyhodiť. Ale nejako som to prežil a školu som zvládol..."

J. Vajda priznáva, že mal obdobia, kedy ho bolo treba chytiť za nohy a stiahnuť späť na zem... "Človek potom však príde na to, že herectvo je o pokore a veľmi sa nedá vyskakovať. Každým predstavením musím stále dokazovať, že to viem. Keď mám za sebou desať vydarených predstavení, tak ma ľudia chvália, no stačí jedno nevydarené, aby sa zmazalo všetko to dobré, čo som do vtedy urobil a každý sa pýta - čo je s ním? Už mu to nejde? Denno-denne som konfrontovaný so stovkami divákov, ktorým musím dokazovať, že to stále viem..."

Spočiatku však mal o herectve úplne iné predstavy... "Myslel som si, že to bude celé len o popularite a o tom, že ma budú ´žrať´ všetky ženy a že sa mi budú hádzať okolo krku. Samozrejme, aj toto ide ruka v ruke s povolaním herca. Ale na druhej strane - oveľa dôležitejšie je, aby človek nestratil svojich fanúšikov. Mám taký rituál, že ešte skôr, ako vyjdem na javisko a uvidím divákov, tak sa im v duchu prihovorím a poďakujem sa im za to, že prišli. Veď divadlo sa robí pre nich - bolo by zbytočné hrať pre prázdne hľadisko..."

Verí v energie mimo nás

Tým, že sa "porozpráva" s divákmi, nabudí sa, dostane sa do tej správnej atmosféry... "Verím v energie, ktoré sú mimo nás, zaujímam sa o rôzne východné filozofie. Na vlastnej koži som si overil, že ich učenia fungujú - robil som rôzne jogínske cvičenia, vďaka ktorým sa mi podarilo nabrať rozvahu a pokoj. U herca je veľmi podstatné rozjímať, meditovať, premýšľať. Ak chce divákov zaujať, nesmie len hrať. Musí odovzdávať čosi zo seba, prežívať na javisku príbehy iných. Najstrašnejšia veta, ktorú poznám, je - ten to dnes dobre hral... Nestačí iba hrať. Tam, kde skončil autor, tam začína režisér. Kde končí ten, tam začína herec a kde končí herec, tam začína divák... Herec je ten, na ktorého pleciach je to, aby uchopil myšlienku a predostrel ju divákovi tak, aby ju pochopil... My to nehráme, my zdieľame spoločnú myšlienku, snažíme sa na javisku o jej vypovedanie..."

Zvyčajne má preto J. Vajda - najmä počas skúšobného procesu - plnú hlavu hry a postavy, ktorú stvárňuje. "Samozrejme, že je to iné, keď hrám v hre od Dostojevského alebo Sartra a iné, keď sa chystám na komédiu. Tie však mám tiež veľmi rád a v poslednej dobe ich mám v repertoári dosť veľa. Rád však ľudí rozosmievam..."

J. Vajda patril a stále patrí medzi tých hercov, ktorých majú diváci uložených v šuflíčku - pekní... "Priznám sa, že mi už aj prekáža byť stále za toho pekného... Ľudia si ma zaškatuľkovali podľa toho, ako vyzerám a aké mám svaly, ale sám si vravím - kristušát - kedy si tu niekto všimne, že ja viem aj hrať?! Vždy ma ten môj zjav trochu prekrýval a ja som musel divákom viac dokazovať... Myslím si, že vizáž je u herca veľmi dôležitá a ja sa udržiavam v telesnej kondícii - no to najmä kvôli tomu, aby som sa cítil zdravý a v pohode. No a aký som sa narodil, taký som a čo s tým narobím? Ako sa vraví - zabijem sa, keď som pekný," povedal so smiechom. "Občas som mal pocit, že je to všetko len na príťaž, ale dostal som aj rôzne ceny kritiky, takže verím tomu, že ma ľudia nevnímajú len povrchne..."

Aj keď dnes veľmi dobre vie, čo všetko so sebou herectvo obnáša, nemenil by. "Veď to je to jediné, čo viem robiť. Ja som dosť nepraktický človek - nie že by som nevedel narúbať drevo alebo čosi také, ale iste by som nemohol byť stavbár, inžinier, matematik.... Herectvo ma teší a som rád, že sa mi podarilo trafiť sa do povolania, ktoré ma baví. Na svete je totiž mnoho ľudí, ktorí si vyberú zle a potom sú celý život nešťastní z toho, že robia niečo, čo ich nenapĺňa a sú nespokojní. Tak je to aj s láskou. Niekto sa nezamiluje celý život, nenájde tú pravú a niekto sa trafí na prvý krát a získa životnú lásku..."

V tomto smere sa zrejme J. Vajdovi nie celkom darí - aj keď sa stále okolo neho krútilo množstvo krásnych dám, zostáva slobodným... "Skrz toho, že sa zaujímam o východné filozofie, nevnímam lásku len tú medzi mužom a ženou, ale lásku vo všeobecnosti. A tej mám myslím stále dosť. Podľa mňa je to tak, že človek má toľko lásky, koľko si zaslúži - dostane sa vám jej len toľko, koľko jej dáte... Dobro priťahuje dobro a zlo zase zlo - čím máte čistejšie srde a myšlienky, tým lepšie sa vám darí mať radosť zo života."

Radosti zo života má vraj J. Vajda dostatok - stačí, ak sa zobudí do krásneho dňa. "Som veľmi rád, ak viem niekoho potešiť - v tomto mám šťastie, že som herec - mám radosť, ak niekomu urobím radosť... Alebo si len vezmite, ako inak sa dívate na svet okolo seba, ak vás niekto pochváli, že dobre vyzeráte, ak vám povie čosi pozitívne, alebo úplne postačí, ak sa na vás úprimne usmeje... Stačí maličkosť. Mňa strašne deprimujú všetky tie nezmysly, ktoré sa píšu v bulvárnych novinách, všetky tie negatívne informácie v televíznych novinách o tom, kde spadlo lietadlo, kto kde koho zastrelil a podobne... Preto sa snažím tomu vyhýbať - nečítam noviny a nepozerám správy, lebo ma to doslova depce. Snažím sa všetko okolo seba vnímať pozitívne - samozrejme, nie vždy sa to dá, najmä vtedy nie, keď sa vám svet rúca z každej strany. Ale iné neostáva, ako si to nepripúšťať..."

Čaká ho náročný rok

Ešte do konca tejto sezóny má J. Vajda naplánované tri premiéry - v Schillerovej hre Úklady a láska, potom v hre Karla Čapka RUR a v Shakespearovom Hamletovi. "Dostal som ponuku od marca účinkovať v jednom seriáli televízie Markíza, takže to bude taká dlhodobá robota. Potom som dostal ešte nejaké ďalšie ponuky na prácu pre televízie. Tak to vyzerá, že rovnako ako v Čechách, aj u nás sa to rozbehne so seriálmi - uvidíme... Takže keď si tak predstavím budúci rok, tak to bude dosť náročné, pretože budem mať aj v divadle dosť veľa premiér a teda dopoludnia budem skúšať, večer hrať a medzi tým bude treba stíhať aj nakrúcanie seriálu... No - uvidíme, ako sa to bude dať zvládnuť - rozhodne nebudem mať čas pre seba."

J. Vajda však veľmi dobre vedel, že rok 2007 pre neho nebude jednoduchý. "Vždy sa radím s astrologičkou a tá mi povedala, že práve takto bude budúci rok vyzerať - veľa práce... Navyše mi povedala, že si mám dávať pozor na zdravie, tak som si doprial očistnú kúru všetkých orgánov. Doktor Josef Jonáš mi pomeral mieru znečistenia mojich orgánov a čistil som si ich rôznymi čajmi z byliniek. Dostal som sa do pohody a cítim sa naozaj lepšie, vitálnejšie, mám zo seba dobrý pocit, doslova lietam. A konečne som prestal fajčiť!"

Zbaviť sa tohto zlozvyku sa J. Vajda pokúša celý život. "Už dva krát pred tým som prestal, ale po čase som sa k fajčeniu vrátil. Dúfam, že do tretice sa toho zbavím navždy. Keď som si totiž vyčistil obličky, pečeň i srdce a začal som s pľúcami, povedal som si - čo je to za hlúposť, aby som pil čaje a čistil si pľúca a popri tom ďalej fajčil? Veď cigarety sú len taká hlúposť, s ktorou treba prestať - dúfam, že mi to vydrží," dodal na záver.

Dátum narodenia: 31. júla 1955

Znamenie: Lev

Miesto narodenia: Žilina

Ukončené vzdelanie: VŠMU

Rodinný stav: slobodný

Relax: šport

Televízna a filmová tvorba:

2003 Jesenná (zato) silná láska

2000 Chaos

1999 Mučivé tajomstvo

1997 Alergia

1997 Tábor padlých žien