Keď tkanivo pacienta pojedajú červíky, necíti žiadnu bolesť, iba svrbenie

V posledných rokoch sa čoraz viac presadzujú alternatívne možnosti liečenia. Liečenie larvami múch bzučiviek je jednou z nich. V Košiciach majú s touto metódou skúsenosti len zvieratá, ktorým ich aplikujú odborníci z Univerzity veterinárneho lekárstva. S myšlienkou zaviesť túto metódu aj do medicínskej praxe prišla ako prvá na Slovensku Doc. MVDr. Alica Kočišová, PhD. z Ústavu parazitológie, chorôb rýb, včiel a zveri, Univerzity veterinárskeho lekárstva v Košiciach.

Chov lariev múch bzučiviek založila pred siedmimi rokmi. O rok neskôr ich začala úspešne používať vo veterinárnej praxi pri liečbe zvierat. "Začínali sme s malými zvieratami, najprv morčatami a králikmi u ktorých zlyhala bežná chirurgická a antibiotická liečba. Larvami sme úspešne ošetrili dekubity na koži, abscesy kĺbov. Nedávno sme túto liečbu aplikovali aj u oviec na zápaly paznechtov. Larvoterapiu nasadzujeme vtedy, keď zlyhali iné tradičné liečebné postupy," vysvetľuje Doc. Kočišová.

Mnohým ľuďom sa pri pohľade na mušie "húseničky" zvíjajúce sa každým smerom, dvíha žalúdok. Nedobrý pocit umocňuje aj pomyslenie, že ich považujeme za čosi nečisté, požierajúce rozkladné látky. Avšak práve pre túto ich vlastnosť sú vhodné aj pre človeka, trpiaceho na rôzne ťažko hojace rany, dekubity, vredy a mnohé ďalšie ochorenia. Môžu zachrániť naše končatiny pred amputáciou a niekedy aj samotný život.

Na liečenie sa nemôžu použiť larvy hocijakých múch. Liečebný účinok majú len larvy múch bzučiviek, ktoré dokážu konzumovať odumreté tkanivo a týmto spôsobom čistia ranu. Doc. Kočišová používa rod Phormia a Lucilia. "Larvy klasických mäsiarok nie sú vhodné. Ak sa totiž dostanú do rany, konzumujú aj živé, zdravé tkanivo a môžu spôsobiť závažné ochorenie myiázu (poškodenie tkaniva)."

Larvy múch bzučiviek vylučujú slinnými žľazami do rany veľké množstvo enzýmov, ktoré skvapalňujú nekrotické, či hnisavé tkanivo a ním sa živia. Slinné enzýmy majú aj antibakteriálne účinky a navyše obsahujú amoniak, alantoín, ureu a uhličitan vápenatý, ktoré menia kyslé prostredie rany na blahodárne alkalické v ktorom sa škodlivým baktériám nedarí. "Svoj význam má aj samotné ´mrvenie´ lariev v rane. Msírujú zdravé tkanivo a nútia ho, aby začalo produkovať nové, ktoré ranu prekryje."

Doc. Kočišová chová muchy v špeciálnych klietkach v insektáriu pri teplote 24-26°C a vlhkosti vzduchu 50-60%. Zabezpečuje im 12-hodinový svetelný režim. Kŕmi ich glukózou a živočíšnym bielkovinovým výťažkom. Vodu majú muchy k dispozícii permanentne. Ak chce získať larvy, umiestni do klietok nádoby s pôdou, pripomínajúce tortové formy, ktoré slúžia na zachytávanie muších vajíčok. V tomto prostredí sa liahnu larvy I. štádia, dlhé asi 1 až 2 mm. V tejto fáze majú veľmi silný apetít, ktorý sa pri liečbe využíva. Keď sa vložia do pripravených rán, lačne sa pustia do odumretého, zahnisaveného tkaniva a konzumujú ho dovtedy, pokiaľ sa nedostanú do tretieho larválneho štádia. Vtedy už zvyčajne zväčšia svoj objem desaťnásobne, na 15 až 17 mm. Takéto larvy už potravu neprijímajú a začínajú sa pripravovať na kuklenie. V tejto fáze sa z rán odstraňujú vyplavením sterilným fyziologickým roztokom.

"Predtým ako sa larvy aplikujú do rán musia byť ´vysterilizované´. Nerada používam tento výraz, lebo žiaden živý organizmus nemôže byť sterilný, to by už potom nebol živý. Na redukciu bakteriálnej kontaminácie vajíčok a lariev sa používajú rôzne látky s dezinfekčnými vlastnosťami. Aby sa do rany nezaniesli mikroorganizmy," pokračuje Doc. Kočišová. To je aj jediná možná komplikácia pri liečbe larvami.

Na ranu sa aplikuje osem až 12 larvičiek na 1 cm štvorcový. Ak rana nie je veľká, výsledky sa dostavujú už po prvej aplikácii. "Larvy sa musia vymieňať každé tri dni. Niekedy je potrebné aplikácie opakovať viackrát, pri ťažkých formách ochorenia môže trvať liečba niekoľko týždňov." Ako sa cíti človek, ktorému sa v rane mrví množstvo lariev? "Nie je to bolestivé. V prvých dňoch človek necíti nič, lebo larvy požierajú mŕtve tkanivo. Až keď sa dostanú k živému, pociťuje trošku nepríjemné pocity ako je svrbenie, mravenčenie alebo stŕpnutie."

Larvoterapia sa úspešne používa pri liečbe chronických rán, dekubov rôzneho pôvodu, vredov predkolenia, pri nekróze mäkkých tkanív hlavne na dolných končatinách u cukrovkárov i infekčného zápalu kostnej drene. "V literatúre sa uvádza, že u zvierat sa dajú larvami liečiť aj niektoré nádory kože, nezhubného a dokonca aj zhubného pôvodu," dopĺňa výpočet chorôb. Zaujímavé je, že skúsenosti s používaním lariev v humánnej medicíne sú mnohonásobne bohatšie ako vo veterinárnej. Na svete je len zopár ľudí, ktorí ich aplikujú zvieratám.

Ako človek rozozná tú správnu muchu - liečiteľku? Bzučivky sú nápadne zelenomodré, kovovo lesklé muchy, niekedy so zlatistým sfarbením. "Niekedy pach hnijúceho mäsa môže prilákať muchy bzučivky a tie ak by človeku nakládli vajíčka do rany, larvy by mu ranu zahojili. Otvorená rana láka však aj mäsiarky. Medzi nimi a muchami bzučivkami prebieha konkurenčný boj, pričom víťazom je spravidla bzučivka," konštatuje Doc. Kočišová.

V časoch, keď spolupracovala s lekármi, sa stretla s prípadom, keď mušie larvy prirodzene vyliečili rómskych spoluobčanov. Ošetrenú otvorenú zlomeninu nohu mali v sadre tak dlho, že keď prišli na kontrolu, lekári si mysleli, že po odstránení sadry budú musieť končatinu amputovať. "Keďže títo ľudia často žijú v naturálnejších podmienkach, bzučivky sa im dostali pod sadru. Lekári boli potom veľmi prekvapení, keď zbadali vyhojenú ranu."

Táto liečba nie je žiadnou novinkou. "Je stará najmenej 400 rokov. V jej praktizovaní nastala určitá pauza po II. svetovej vojne, keď sa objavili prvé antibiotiká, ktoré spôsobili veľký boom," objasňuje Doc. Kočišová. Na liečbu ťažkých rán sa väčšinou používa chirurgický skalpel a antibiotiká. Mikroorganizmy sa však postupne stali voči antibiotikám rezistentné a tak sa lekári vo vyspelých západných krajinách opäť vrátili k tejto starej metóde.

"Veľkým priekopníkom v tomto smere je profesor Sherman z USA, ktorý sa začiatkom 90. rokov minulého storočia zasadil o to, aby sa larvoterapia znovu začala používať. V súčasnosti ju používa asi 300 rôznych nemocníc, najviac v USA a Kanade, potom v Anglicku, Švajčiarsku, Nemecku, Francúzsku, Rakúsku, Izraeli, Rusku a ďalších krajín. V susednom Maďarsku sa s ňou pracuje asi 20 rokov." Už tri roky sa larvoterapia využíva aj v českých nemocniciach, v Bratislave začali túto liečebnú metódu používať na I. chirurgickej klinike Fakultnej nemocnice UK približne pred troma rokmi.

Košickí lekári, ktorých Doc. Kočišová oslovila pred šiestimi rokmi, keď na projekt využitia lariev v humánnej medicíne, získala financie z vedeckých grantových fondov, boli spočiatku plní nadšenia. Túto liečebnú metódu sa usilovala zaviesť do medicínskej praxe v spolupráci s Klinikou úrazovej chirurgie FN L. Pasteura, no celá jej snaha stroskotala na vtedajšom systéme zdravotníctva.

História (do sivej podtlače)

Larvoterapia je jednou z viacerých metód bioterapie (liečba živými organizmami). Nejde o žiadnu novinku, larvami múch sa liečilo už v staroveku. Blahodarný účinok muších lariev na ťažko hojace rany prvýkrát pozoroval a opísal Ambrois Paré v roku 1557, hlavný chirurg Karola IX. a Henriho III. Neskôr sa o hojení rán larvami zmienil i Hieronymus Fabricius (1634) a D. Zachmann (1704). V roku 1829 barón D. J. Larrey, slúžiaci ako hlavný chirurg v Napoleonovej armáde využíval larvy na ošetrovanie strelných rán a popálenín. V Amerike počas občianskej vojny považovali chirurgovia larvoterapiu za štandartnú chirurgickú metódu ošetrovania rán. Z vedeckého pohľadu sa touto terapiou začal zaoberať Dr. W. S. Baer počas I. svetovej vojny. V 20-tych až 30-tych rokoch úspešne liečil infekčný zápal kostnej drene a chronické vredovité ochorenie (ulceróza). Od roku 1935 vyše 200 nemocníc a viac ako 600 lekárov ošetrilo touto metódou takmer 5800 pacientov v USA a Kanade.

S využitím larvoterapie sa uvažovalo aj na úrazovke FNLP

Aplikovať novinku v praxi odradil košických lekárov proces schvaľovanie

V zavedení larvoterapie do medicínskej praxe, mohli byť košické nemocnice prvé na Slovensku vďaka výskumu a úsiliu Doc. Kočišovej, ktorá na presadenie tejto myšlienky získala peniaze z európskych grantov. S otázkou, čo bránilo ďalšiu napredovaniu, sme sa obrátili na primára Kliniky úrazovej chirurgie FN L. Pasteura, MUDr. Theodora Molčányiho CSc.

"Po oslovení Doc. Kočišovej som konzultoval možnosti použitia tejto relatívne novej terapie v klinickej praxi s vtedajšou predsedkyňou etickej komisie našej nemocnice" spomína MUDr. Molčányi (na snímke). "Tá sa vyjadrila o potrebe získania súhlasu Štátneho ústavu pre kontrolu liečiv v Bratislave, aby sme mohli túto metódu aplikovať v praxi. Tento proces schvaľovania je proces náročný na čas, problematický spôsob definície sterility muších lariev súvisiaci s nepoškodením pacienta, štandardizáciu prípravy lariev na klinické použitie..." Zrejme z toho dôvodu sa do toho Košičania nepustili. Navyše sa už neraz niektorí lekári presvedčili, že prílišná iniciatíva sa nevypláca...

"Súčasná doba, ktorá priniesla používanie veľkého spektra antibiotík pri infekčných procesoch, je spojená s narastaním rezistencie baktérií na tieto antibiotiká. Z tohoto dôvodu vzrastá popularita aplikácie larvoterapie, ako nechirurgickej metódy liečby chronických rán bez použitia antibiotík." Uvedené argumenty podporujú možnosť zavedenia larvoterapie aj u poúrazových stavov, v oblasti úrazovej chirurgie.

Bude košická "úrazovka" spolupracovať s I. chirurgickou klinikou v Bratislave a zavedie larvoterapiu do svojej praxe? "Naše pracovisko doteraz nik neoslovil s návrhom spolupráce pri aplikácii tejto terapie. No spolupráca v budúcnosti by bola vhodná," odpovedá primár Molčányi. Dodal, že táto liečba bude vhodná predovšetkým u pacientov rezistentných na antibiotickú terapiu, u ktorých boli vyčerpané možnosti chirurgickej liečby. Rizikom by mohla byť teoreticky superinfekcia, vyvolaná nesterilnými larvami a možnosť zhoršenia zápalového procesu.

V nemocnici vo Svidníku už larvoterapiu úspešne využili v praxi

Pacient ušiel hrobárovi z lopaty

Koncom novembra sa v médiach objavila správa, že larvoterapiu úspešne vyskúšali vo svidnickej nemocnici. O aplikovaní tejto metódy u 26-ročného pacienta nám bližšie porozprával MUDr. Jozef Krajničák, CSc., primár chirurgického oddelenia v Nemocnici arm. generála L. Svobodu vo Svidníku.

Larvy im doručila kuriérska služba do 24 hodín po objednávke zo Zoologického ústavu SAV v Bratislave. "Aplikovali sme ich v rámci spolupráce s I. Chirurgickou klinikou v Bratislave (prednosta Doc. MUDr. Lábaš, PhD. a MUDr. Čambal)," vraví svidnícky primár. "Oni sa ako prví na Slovensku začali systematicky venovať magotterapii (larvoterapia) v rámci výskumného projektu v spolupráci so Zoologickým ústavom SAV v Bratislave, kde larvy muchy bzučivky (Lucilia sericata) chovajú a sterilizujú."

Dodávka lariev a jej doprava je zatiaľ financovaná z výskumu. Liečili nimi pacienta s rozsiahlym defektom mäkkých tkanív v oblasti ľavého bedra, ktorému sa rozpadol bedrový kĺb a odumrel horný koniec stehnovej kosti. Pacient trpel na preležaniny, ku ktorým sa pridružila nebezpečná bakteriálna infekcia a telo mu rozkladala. Jeho zdravotný stav bol natoľko vážny, že doslova "ušiel hrobárovi z lopaty".

"Liečebný účinok lariev sme využili hlavne na miestach, kde sa odstraňovanie odumretého tkaniva klasickým chirurgickým spôsobom nedalo použiť. Aplikovali sme ich opakovane po sebe na určené miesta." Larvy boli v tomto prípade podružnou liečbou, ktorou sa tkanivo dokonale vyčistilo a skrátilo prípravu na plastickú operáciu približne o štyri týždne. Mladého muža potom preložili na Kliniku popálenin a rekonštrukčnej chirurgie v Košiciach - Šaci. V tejto nemocnici majú totiž nielen plastických odborníkov, ale aj špeciálnu posteľ na poopearačné doliečenie pacienta, ktoré je po takejto operácii veľmi dôležité. "S prednostom MUDr. Babíkom, CSc. máme veľmi dobrú spoluprácu a veľmi dobré dlhoročné skúsenosti s liečením ostemyelitid s rozsiahlým defektom kosti na končatinách. Chodí nám pomáhať pri rôzných plastikách, ktoré nevyžadujú liečenie na ich klinike. Táto finančne náročná liečba sa vykonáva so súhlasom riaditeľa šacianskej nemocnice MUDr. Vančíka, CSc. za čo mu patrí veľká vďaka."

Larvoterapiu aplikovali vo svidnickej nemocnici s vynikajúcim efektom už aj u ďalších pacientov. Túto liečbu zaradili do svojho stáleho repertoáru.

Stranu pripravila: Andrea BOŽINOVSKÁ

Autor: Baran

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.