Ak niekto navšívil psychológa, ešte neznamená, že je blázon

V Košiciach žilo alebo žije nemálo ľudí, ktorí rôznym spôsobom ovplyvňujú históriu mesta. Zaslúžia si teda pozornosť, pripomenutie, krátke poohliadnutie za tým, čo zanechali. I preto sme prinášame cyklus životných príbehov, vyrozprávaný ústrednou postavou alebo jeho najbližšími. Dnes to bude doc. PhDr. Andrej Stančák CSc., klinický psychológ a vysokoškolský pedagóg na Lekárskej fakulte UPJŠ v Košiciach a hosťujúci profesor na Fakulte humanistiky Trnavskej univerzity.

Psychológ. Psychiater. Profesie vzbudzujúce averziu, roky živení predsudkami a obavami z toho, "čo povedia ľudia", keď sa nedajbože dozvedia, že ste u nich boli. Nie som predsa blázon! Ale - naozaj vás tak ľudia "onálepkujú" a kto je okrem zaťaženosti predsudkami aj škodoradostný, bude druhým hovoriť: aha, chodí k psychológovi, liečil sa u psychiatra. Pôsobí to tak, ako keby jeden aj druhý špecialista ľuďom škodili. A keď internista pacientovi po vyšetrení, ktorým nezistil srdcové ochorenie, povie, že to bude psychického charakteru a odporúča návštevu u psychológa alebo psychiatra, urazí sa.

Začínal od "piky"

V úvode píšeme, že prinášame na tejto starne príbehy ľudí, ktorí niečím ovplyvnili históriu Košíc. Docent Stančák sa už dostal do histórie medicíny v Košiciach aj tým, že bol vôbec prvým klinickým psychológom na Psychiatrickej klinike v Košiciach na Námestí osloboditeľov (bývalom "šalenom" dome) a že tam zriadil oddelenie klinickej psychiatrie. Ako Slovák z Košíc je aj autorom časti vysokoškolskej učebnice psychológie, z ktorej sa učia v Španielsku a v španielsky hovoriacich krajinách, v Južnej Amerike. Do Košíc nastúpil po skončení štúdia klinickej psychológie v Bratislave, v Poľsku aj v Prahe (kde robil aj ašpirantúru) v roku 1950. Začínal od "piky" a pomohlo mu v tom štúdium v Poľsku, kde bola táto oblasť na vyššej úrovni.

Ako môže súvisieť psychológia s ochorením srdca a konkrétne s infarktom? Na to sa už pýtame samotného MUDr. Stančáka, s ktorým sme sa stretli v mestskom zariadení Psychosociálneho centra (na Južnom nábreží). Ľudia tam vyhľadávajú pomoc psychológa aj psychiatra a kde ju dostávajú teraz aj od neho. "Predovšetkým sa ukázalo, že ľudia so sklonom k infarktu mali charakteristické črty. Sú to napr. jedinci, ktorí vedia robiť rýchlo a dobre a tak sa vyčerpávajú. Psychológia má najmä pomôcť človeku ohodnotiť seba, svoje úsilie, vlastný výkon a ako mu tento podlamuje zdravie. Klinický psychológ určuje systém, tzv. osobitný režim, ktorý vedie k tomu, aby mohol tento človek dlho pracovať, byť užitočný a sám mal dobrý pocit zo svoje práce."

Vraví sa, že keď sa niekto topí, chytá sa aj slamky. Človek po chorobe dodržiava odporúčanie lekára, snaží sa učiť žiť ináč, ako pred ochorením. Keď sa ale cíti dobre, vráti sa do zaužívaného životného štýlu. Potvrdzuje to aj doc. Stančák: "Bezprostredne po infarkte každý prejaví záujem o zmenu postoja k sebe, k práci, aj o to, ako si má vytvoriť svoj vlastný režim. Po niekoľkých mesiacoch všetci ako keby zabudli, čo prekonali. Vrhnú sa znova do tej istej extrémnej práce, ktorou si poškodzovali zdravie."

Vydal knihy

Možno sa aj niekto z vás ocitne v podobnej situácii, ako istý vysokoškolský učiteľ, ktorého pri práci na vedeckom diele zastihol srdcový infarkt. Predstava nedodržania termínu u vydavateľa, aj blamáže, obavy, že už nič nenapíše, bola hrozivá. Ak vám psychológ povie, že nič sa nestane za určitých podmienok korekcie vášho správania, urobte túto korekciu tak, ako ju urobil on a knihu dokončil. Je to pre človeka "fuška", kým ako sa vraví, prehodí výhybku v sebe. Ide o to, či si uvedomuje, prečo je to potrebné. "Uvedomujú si to tí, ktorí už raz boli na internom. Pokiaľ sa objavujú len občasné pocity bolesti v srdcovej oblasti, spravidla si ľudia myslia, že sa im nemôže nič stať a podceňujú ich. Záujem prejavia, až pri väčších zmenách."

Pred časom sa podrobilo na východnom Slovensku psychologickému vyšetreniu vyše dve tisíc ľudí. Boli to prevažne technickí pracovníci a z Košíc vysokoškolskí učitelia na Technickej univerzite a Vysokej škole veterinárneho lekárstva. Aký to malo súvis, vysvetlil doc. Stančák: "Išlo o to, aby sme zistili mieru poškodenia alebo akútnej existencie štýlu správania, ktorý už môže určitým spôsobom človeka ohrozovať. Nerobili sme to iba my, ale celý svet sa uberal týmto smerom a čo je dôležité, využívali sa tie isté metódy v Amerike, Anglicku, Nemecku, Francúzsku, Taliansku a inde."

Prostredníctvom takýchto jednotlivých vyšetrení sa dajú porovnať jednak výsledky všetkých populácií a jednak rozčleniť do celoeurópskeho diania. Takým príkladom začlenenia je aj spomínaná učebnica psychológie, z ktorej sa učia na vysokých školách vo svete. Vyberali pre ňu autorov jednotlivých krajín a docent Stančák bol navrhnutý, aby spracoval kapitolu "Emócie a motivácie", ktorá pripravuje na zhodnotenie určitých tráum človeka a ako sa tieto po určitom čase môžu prejaviť na zdraví.

Tento predpoklad, ako hovorí doc. Stančák, potvrdili aj experimenty, napr. keď Američania poslali na more na pol roka dvetisíc vojakov a polroka po návrate sa tieto príznaky prejavili. Pre tých, ktorí pred experimentom vykazovali určitý počet bodov tzv. zraniteľnosti, tento stres - šesťmesačný pobyt na mori znamenal výraznú zmenu a to v ochorení žalúdočného traktu a došlo aj k ich neurotizácii. Prejavila sa ako úzkosť, únik, nechceli sa púšťať do problémov.

Psychológom slúži aj Košičanova kniha "Klinická psychodiagnostika dospelých". Knižka "Emócie v psychofyziologickom experimente" dokazuje, že v psychológii sa musia mnohé okolnosti experimentálne preveriť. Docent Stančák hovorí, že emócia, akákoľvek individuálna ako láska, nenávisť, úzkosť, zlosť, agresia, má aj svoje fyziologické obsahy a tie sa musia doložiť a kontrolovať. Všetko, čo v psychológii existuje, vychádza k mozgu.

Žena v domácnosti

O tom, že žena na materskej dovolenke nemá dovolenku a že domáca pani vykonáva najmenej tucet povolaní, vedia iba ženy. Okrem nich aj psychológovia. Doc. Stančák sa k ich osobnosti vyjadril takto: "Nik im nepomôže s bežnými prácami, nákupmi, odpadom, a to všetko sa odzrkadľuje v psychike. Napríklad domáca pani je unavená z nadmernej neohodnotenej práce a tento stereotyp sústavne pretrváva. Odrazu sa objavia niektoré symptómy (príznaky), ktoré označujeme ako neurotické. Preto, že v organizme nenastali žiadne chorobné zmeny má napríklad bolesti hlavy, žalúdka, poruchy koncentrácie, všeobecnú nervozitu a pritom ide o zdravého človeka. Celý ten systém príznakov existuje ešte v širšom meradle a človek sa v ňom, aj s nimi, denne borí. Najčastejším vývinom je objavenie sa tzv. syndrómov, čiže už ucelených foriem, ako je depresia, smútok, apatia, úzkosť, nezáujem o vlastnú osobu a neraz sa objavujú aj myšlienky úniku zo života."

Odkedy mal PhDr. Stančák prvého pacienta po nastúpení na košickú psychiatriu, riešil ako terapeut stovky prípadov a posudzoval ich ako súdny znalec. "Môj prvý pacient bol mladý muž. Šiel na huby, stretol neznámu ženu, ktorá sa mu prihovorila a mal s ňou pomer. Nekazil sa syfilisom. Keď za ním do nemocnice prišla manželka a videl som, ako sa k nej má, povedal som mu, že má ženu aj dieťa a mal by sa venovať iba liečeniu. Domov ho nepustíme a že nesmie mať styk so žiadnou ženou. Skoro plakal a tvrdil, že sa obesí. Nakoniec to zvládol po celý čas liečby vysokými dávkami penicilínu, kým sa neukázalo, že tá aktivita je utlmená."

Druhý prípad bol sexuálny problém. Mladý futbalista mal určité obdobia, kedy manželku odmietal. Začala o ňom rozširovať, že je impotent a ľudia po ňom vykrikovali: Impotent nedal góla. Mladý muž upadol do depresie. "Zavolal som manželku a povedal som jej, že z hľadiska fyziologického, keby mal jej muž inú partnerku, toto by sa nestalo. A že aj ona sa nejakým spôsobom pričinila o to a ešte ho dostala do takýchto sociálnych problémov. Veď každý chce, aby na ihrisku dal gól, to je filozofia tejto hry."

Žiaľ, sú aj smutné prípady, ktoré končia tragicky. Niekto povie, že človek sa už narodí ako delikvent, vrah, zlodej, alkoholik, iný zase, že je to konanie v skrate. Veľa je prípadov, kedy dôjde k zabitiu v domácnosti po hádke.

Z prípadov, ktoré doc. Stančák posudzoval ako súdny znalec, bolo napríklad zavraždenie muža jeho manželkou. Stalo sa to potom, ako od nich odišli hostia, ktorých pozvali na privítanie ich dieťaťa do života. Okrem ľudí z ROH pozval manžel aj sekretárku. Keď odišli, manželka sa začala hádať, prečo zavolal aj tú k...., oháňala sa nožom a vyhrážala, že ho zabije. Muž roztiahol košeľu, žena naozaj bodla a zabila ho. Docent Stančák uvádza tento prípad ako príklad skratového náhleho konania, ale na základe dlhodobého paranoidného vzťahu a upodozrievania.

Podľa odborníka, všetky prípady násilia sa zhodujú v tom, že v stave agresie voči obeti vykonáva agresor svoj pripravený spôsob napadnutia. Napríklad si vyhliadne na ulici obeť, ktorú nikdy nevidel, ale v tej chvíli sa mu javila ako príťažlivá. Pristúpi k nej zozadu, chytí ju pod krk, vyhrážkami sa dožaduje najprv peňazí, potom hodiniek a často to skončí znásilnením.

Choroby

Ľudia sa nenarodia ako alkoholici, ale sa nimi postupne stávajú. Podľa doc. Stančáka, niektorí idú na pivo, na pohárik, ktorý slúži ako barlička na prekonanie problémov. Po určitom čase sa to stáva každodenným úkonom a molekula alkoholovej bunky sa metabolizuje do mozgovej bunky a tak vzniká závislosť v tomto období, keď sa alkohol stráca z bunky. Závislý človek upadá do vnútorného nepokoja. Spočiatku si hovorí, že na alkohol nesiahne, ale časom tlaku plynúcemu z nedostatku alkoholu v mozgovej bunke podľahne a začne ho konzumovať. Tento spôsob návyku sa stane stabilný a človek ho už nemôže zvrátiť svojou vôľou, alebo normálnymi donúteniami. Musí prejsť liečbou. Tam je teoreticky pripravený, ale aká bude realita, závisí od toho, akú bude mať oporu v rodine či spolupracovníkov. Lebo ak nedostane sociálnu pomoc a vyhodia ho z práce, vráti sa všetko späť.

Ďalším problémom, najmä u starších ľudí, je Alzheimerova choroba. Z informačnej tabule Psychosociálneho centra sme sa dozvedeli, že tu je miesto, kam môže takýto pacient prísť. Pýtame sa doc. Stančáka prečo? "Preto, aby sa stanovila jeho porucha intelektových funkcií, schopnosti pamäti a priestorovej orientácie. Každá zložka sa diagnostikuje pomocou schém, platných na celom svete a pri určitom počte bodov je potom neurológ povinný aplikovať vhodnú liečbu liekmi. V byte sa takto chorý človek ťažko orientuje. Ak ujde, domov sa sám nevráti. No nie preto, že by nechcel, ale preto, lebo demencia je veľmi hlboká. Pri nej sme schopní ju kvantifikovať tak, aby to bolo aj na pomoc rodine, lebo mať doma takto chorého človeka, je veľmi veľká záťaž."

Každý, predpokladáme, pochopí, že ak sa takáto pomoc ponúka, treba o ňu požiadať. Aj o inú, lebo psychológia naozaj nie je strašiak, ale ako to veľmi pekne vyjadril docent Stančák, je o tom, ako zvládnuť svoj život.

Naostatok sme si neodpustili otázku, či každého, koho stretne, "šacuje" ako psychológ. "Nie vedome."

Soňa MAKAROVÁ

Autor: Baran

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.