Sukulentné rastliny sa stali stredobodom záujmu nielen laikov, ale aj zberateľov. Existujú tisíce druhov týchto rastlín, je teda čo obdivovať. K sukulentom patria tie rastliny, ktoré majú dužnaté listy alebo stonky, ktoré im umožňujú zásobovať v nich vodu. Skupina sukulentov je veľmi rozmanitá čo do tvarov aj rozmerov.
Pre niektoré sukulenty je typická ružica dužnatých listov, bez toho aby tvorili stonku, iné sukulenty zase tvoria drevnatú stonku, na ktorej konci rastú ružice listov. Niektoré sukulenty majú zubaté listy, iné na svojich dužnatých listoch nesú bradavice či ostne. Niektoré sú nebezpečné pre svoju jedovatú šťavu, ktorá je vo vnútri stoniek a listov, iné sú naopak liečivé.
Asi najznámejším sukulentom je aloe, ktoré tvorí ružicu dužnatých listov bez stonky. Je obľúbená nielen pre svoju rozmanitosť druhov a krásu, ale tiež sa využíva pre svoje blahodarné účinky v lekárstve a kozmetike.
Ďalším sukulentom je agáve, ktoré tvorí mohutnú ružicu dužnatých listov, ktoré sú väčšinou "vybavené" zubatými okrajmi. Crassula (tlstica) nesie na svojich drevnatých stonkách mäsité dužnaté listy. Roste stromkovito.
Druh Euphorbia (prýštec) je skutečne veľmi rozmanitý. Líši sa svojim tvarom, niektoré sú veľmi podobné kaktusom (Euphorbia obesa), iné nesú ceruzkovité stonky (Euphorbia tirucalli). Je známe, že mliečna šťava, kterú tieto prýštce obsahujú, je jedovatá. Preto je vhodné pri ich ošetrovaní používať ochranné rukavice.
Lithops (živé kamene) sú zaujímavé pre svoje drobné dužnaté telo, ktoré je v strede rozdelené úzkou štrbinkou. Rastú veľmi pomaly, preto je taký malé. Pri správnej opatere odmeňuje farebnými kvetmi.
Pre echevérie je typická ružice dužnatých listov. Druh Echeveria harmsii a Echeveria gibbiflora nesie túto listovú ružicu na drevnatých stonkách. Najznámejšia je Echeveria elegans, ktorej ružica je striebristá.
Sukulenty však nerastú iba v ružiciach alebo stromkovito. Druh Sedum morganianum, Ceropegia woodii (lampášik) a Senecio rowleyanus (starček) majú previsnuté stonky, ktoré nesú drobné lístky. Výborne sa preto hodia do závesných nádob.
Pestovanie
Aj keď sukuletné rastliny nie sú nijako náročné na pestovanie, je dôležité nezanedbať ich starostlivosť. Len vtedy, ak sa im darí, môžu svojho majiteľa potešiť kvetmi alebo výrazným zafarbením svojich listov.
Základom je rastliny neprelievať a dopriať im v lete čerstvý vzduch. Často vetráme alebo rastlinu umiestnime vonku na stanovište, ktoré je chránené pred slnkom a dažďom.
Svetlo: ideálne je svetlé stanovište bez priameho letného slnka.
Teplo: nie sú náročné na teplotu. V zime však vyžadujú čas odpočinku pri 10 12 °C.
Zálievka: od jari do jesene zalievame výdatne. Necháme však substrát vždy pred kaţdou z?lievkou vyschnúť. Zalievame do misky. Pri zálievke "zvrchu" by mohli mokré listy zahnívať. V zime zalievame veľmi slabo, a to raz za 1 2 mesiace.
Množenie: množíme na jar odrezkami. Listové alebo stonkové odrezky a odnože ľahko zakoreňujú. Pred zasadením do substrátu necháme odrezok pár dní zaschnúť. Ďalej je možné množiť výsevom pri teplote pôdy nad 20 °C.
Problémy pri pestovaní
Ak v lete nájdete na listoch sukulentov hnedé suché škvrny, málo ich zalievate. Naopak preliatie spôsobuje listy zvädnuté a vyblednuté. V najhoršom prípade môže dôjsť k hnilobe základu stonky, ktoré zapríčinila výdatná zálievka v čase odpočinku. Náhle opadávanie a žltnutie listov spôsobila zálievka studenou vodou alebo nedostatok vody v lete.
Niektoré sukulenty sú jedovaté, iné sú nebezpečné svojimi listami, ktoré sú ostnaté. Takéto rastliny určite nepatria do izby malých detí alebo aspoň by nemali byť v ich dosahu.
Autor: jv
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
