fasády si možnopečítať, čo všetko bolo v múzeu v jeho začiatkoch: ÉPÍTÉSZETT. SZOBRÁSZAT. FESTÉSZET. RÉGÉSZET. (Architektúra. Sochárstvo. Maliarstvo. Archeológia.) Je to napísané po maďarsky, lebo vtedy to bolo ešte Hornouhorské múzeum. Do tejto, vtedy novej, honosnej budovy sa presťahovalo zo Zlatej hviezdy na Hlavnej ulici (bola na mieste Veľkého kasína), kde sídlilo od roku 1876, i keď Muzeálny spolok vznikol v Košiciach už v roku 1872.
V začiatkoch bolo múzeum, v rámci zbierania všetkého cenného z východného Slovenska, dievčaťom pre všetko. Do jeho reprezentačnej budovy sa vošla galéria, knižnica, byt riaditeľa, ba aj škola, presnejšie, úplne prvá verejná kresliarska škola na Slovensku. Aj keď bola súkromná, pripravovala zadarmo alebo za symbolické školné pre ďalšie štúdium. V nedeľu zasa učili kresliť úplne každého, kto chcel. Šéfoval jej Eugen Krón a prešli ňou neskôr slávni: svetoznámy grafik Koloman Sokol, Július Jakoby, Juraj Colinásy alebo Ľudovít Feld.
Potom sa Východoslovenské múzeum už stalo čisto múzeom. Postupne sa odčlenila Východoslovenská galéria, knižnica je tiež inde a múzeum expandovalo. Je oproti v Divízii, zvon Urban "vycapilo" na Hlavnú, už dávno mu patrí aj Rodošto i Miklušova väznica. Drevený kostolík by sa nevošiel dnu, a tak je hneď za múzeom. Do podzemia sa zas zmestil taký veľký trezor na Košický zlatý poklad, že sa doň vojdete aj vy. Zbierok je medzitým už pol milióna, preto uvidíte len to najlepšie. Okrem stálych expozícií vymýšľajú stále nové pozoruhodné výstavy. Ale aj v minulosti bolo múzeum aktívne, veď len do r. 1938 usporiadali najviac výstav na celom Slovensku.
Milan KOLCUN
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
