Skorocel kopijovitý

Je to trváca rastlina s krátkym, rozkonáreným podzemkom a ružicou prízemných listov. Listy sú kopijovité, celistvookrajové, zriedka plytko zubaté, 3-5-žilové, lysé alebo chlpaté, sediace alebo až krátko stopkaté. Stvol je 2x dlhší ako listy, je 5-rebernatý a zakončený hustým klasom drobných kvetov. Ich listence sú malé, vajcovité, holé alebo roztrúsene chlpaté. Kališné lístky sú na strednej žilke chlpaté a hore žliazkaté, dva zadné sú zrastené. Koruna je hnedastá, holá, rúrka je zakončená vajcovitými alebo kopijovitými úkrojkami. Tyčinky sú dlhšie ako rúrka a peľnice sú žltkasté. Tobolky obsahujú 2 miskovité semená. Vzácny skorocel najvyšší sa odlišuje hrubšími koreňmi a 6-12-hranným stvolom. Je aj výrazne vyšší. Ostatné naše druhy sú odlišné a širokolisté alebo naopak úzkolisté.

Skorocel kopijovitý rastie na úhoroch, v trávnikoch, na lúkach, medzách a pasienkoch. Vyžaduje vlhké, výživné, zásadité i neutrálne, hlboké, piesočnato-hlinité pôdy.

Ako liečivá rastlina sa zbiera list. Droga obsahuje glykozid aukubín, fermenty, kyselinu kremičitú, saponín, triesloviny, horčiny, vápnik, soli draslíka, organické kyseliny a vitamín C. Užíva sa formou sirupu, čaju a výťažku pri kašli, astme a ochoreniach dýchacích ciest so zahlienením. Zvonku sa droga uplatňuje na mokvavé rany, vredy a včelie bodnutie. Skorocel je súčasťou čajovín na choroby žlčníka a dýchacích ciest. Býva kombinovaný s podbeľom, lišajníkom islandským, prasličkou, žihľavou a myším chvostom.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.