Donedávna som si myslel, že najlepšia reštaurácia na svete je taká, v ktorej si jedálny lístok zložíte vy sami. Lebo:

Prídem do vychýreného podniku a listujem v jedálnom lístku. Mám chuť na kapustnicu. Niet jej nikde. "Kapustnicu nemáte?" predsa vyskúšam. "Nie pane, ale ochutnajte našu výbornú kuraciu s domácimi rezancami a mäsom, alebo úžasnú fazuľovú s kúskami údeného. Ckodia na ňu zo širokého okolia," vynukuje obsluha ostošesť, ale márne. Mne sa zachcelo kapustnice a odchádzam sklamaný.

Zastavím sa cestou v známom motoreste a hľadám halušky. "A so sladkou kapustou nemáte?" vyzvedám u čašníka. "Máme najširší výber halušiek v širokom okolí, s bryndzou, syrom, smotanou a klobásou, s kyslou kapustou ba i s tvarohom," vyratúva druhy, že mu prsty na ruke nestačia. Zbytočne, mne sa už sníva o hlávkovokapustových a kým neprídem domov a neukuchtím si ich, niet so mnou po zbytku cesty reči.

Zájdem do vychvaľovaného grilu a vyzerám voňavé lahôdky. "Dám si koleno. Dobre prepečené bravčové kolienko, marinované s láskou a nehou," spokojne vravím čašníkovi. Neisto sa škriabe vo vlasoch. "Máme iba údené, ale je famózne. Keď nechcete údené, dajte si bravčové rebrá, alebo krídelká, alebo stehienka. Rebrá nám vozia až z Rakúska, svine tam chovajú na gaštanoch, aby mali chudé mäsko. Väčšiu delikatesu ste nejedli," rozplýva sa kuchár, ale ja už odchádzam, pregĺgajúc sliny a trasúc sa za pečeným neúdeným kolenom.

Lovím rybičky na brehu rieky a premýšľam. Som na vine ja, alebo všetci ostatní? Chcem tak veľa, keď chcem to, na čo mám chuť? Ach, panebože, prečo nemôže existovať reštaurácia, kde by boli všetky jedlá, ktoré mám rád? Prečo? Kričím a ťahám Zlatú rybku z vody.

Cha, potvora, nazad by si chcela? Najprv ukáž, čo vieš.

"Chcem mať vlastnú reštauráciu. V nej by mali všetky jedlá, ktoré som už niekedy jedol a veľmi, veľmi mi chutili. Toto chcem. A čo ešte? Zaplať jedny spišské párky a ťahaj v čerty," žartujem so Zlatou rybkou.

Stalo sa. Zlatá rybka vytvorila reštauráciu podľa môjho gusta.

Prídem, sadnem si, listujem v jedálnom lístku, prezerám si známe lahôdky. Každá mi je povedomá, len sa mi tak slinky zbiehajú. Príde čašník a pýta sa: "Budete si želať?"

"Hm," vravím mu. "Jedálny lístok je to fantastický, ale všetko sú to známe jedlá. Niečo špeciálne, čo by som ešte nepoznal, tam nemáte?"

Z akvária blízko stola sa vynorila Zlatá rybka s nožom v ruke a hovadsky nasratým výrazom tváre.

Peter B. DOKTOR

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.