Univerzálny recept nie je
Pre niekoho je vreckové samozrejmosťou, pre iného zbytočný luxus. Niektorí rodičia dávajú deťom pravidelné vreckové. Niektorí ich odmeňujú podľa dohodnutých domácich sadzobníkov za určité úkony v domácnosti od umývania riadu cez vysávanie po nákupy a rúbanie dreva. Niekomu sa tento systém osvedčil, iní urobili z rodinného života obchod.
Čo hovoria deťom peniaze
Troj až päťročným nič a platenie za tovar považujú za hru. Nemajú ani tušenie, kde sa berú peniaze a za čo. Rady ich hádžu do prasiatka ale majú pre ne cenu ako hociktorá hračka. Šesť až sedemroční prváci sa naučili rozoznávať bankovky a mince a vedia, že rodičia za prácu dostávajú peniaze. Osem až desaťroční rozumejú mechanizmom obchodu, vedia zhruba, čo koľko stojí a ak dostávajú vreckové, vedia, koľko a za aký čas môžu ušetriť na to, čo by veľmi chceli. Desať až dvanásťročné rozumejú trhovým mechanizmom, chápu rozdiel medzi tým, keď niekto má a iný nemá peniaze. Majú svoje túžby a nie sú nadšení tým, že si musia od rodičov pýtať peniaze a vysvetľovať na čo ich potrebujú.
Na čo ich potrebujú
Vyplácanie peňazí deťom a možnosť slobodne nimi disponovať sa odvíja od hodnotového rebríčka každej rodiny, od skúseností rodičov z ich detstva aj dobrých skúseností iných. V každom prípade to môže mať aj výchovný význam. Deti sa môžu naučiť s peniazmi hospodáriť, viesť si svoje účtovníctvo a plánovať. Je jasné, že deti potrebujú aj peniaze na šport, záľuby, maškrty a že do určitého veku si ich nemôžu zarobiť. Z amerických filmov sa nemôžeme poučiť, že jedenásťročný chlapec roznáša noviny a jeho rovesníčka za peniaze dáva pozor na susedkine dieťa. Aj od iných krajín, kde už vymreli rozprávkové babičky a kde sa bez peňazí nedá nadobudnúť takmer nič. My sa bojíme, aby sa naše chúdence deti neprepracovali. Najmä mestské, ktoré prídu zo školy, zasadnú k počítaču a po hodinovom urgovaní vynesú smetný kôš alebo umyjú riad. Aj ony potrebujú peniaze, ale aký dôvod obstojí pre vyplácanie renty?
Zmysel pre povinnosť
Na vidieku je to ináč, kde je normálne, že deti sa postarajú o zvieratá, dievčatá pomáhajú v domácnosti a chlapci okolo domu. Kto bol na dovolenke v Grécku, Egypte, Tunisku, obdivoval deti, ktoré sedeli v pokladni obchodíku svojich rodičov a zastupovali perfektne otca alebo matku. zaskakovali aj na benzínovom čerpadle, v požičovni skútrov, v stánku s korením. Podieľali sa na zárobku rodiny, zrejme pritom netrpeli a získali aj pre seba nejaké peniaze. Majú zmysel pre povinnosť voči rodine a ten sa dá vypestovať.
Univerzálny recept na to, "či áno alebo nie, kedy a koľko" neexistuje. Ťažko je prebrať cudzí len preto, že u druhých sa osvedčil. Treba im dať peniaze buď vtedy, ak uznáme, že ich potrebujú, alebo za zásluhy. Z ankety medzi desiatimi mamičkami 10 - 18 ročných sme sa dozvedeli, že ani jedno ich dieťa nedostáva vreckové, že brigádničia cez prázdniny, nosia papier do zberu, pomáhajú ostatným rodičom v záhrade, umývajú v paneláku schody namiesto namiesto susedov a tak získajú peniaze. V ďalších piatich rodinách dávajú vreckové 14-ročnému dieťaťu 500 korún, v troch od sto do tristo 11 - 14 ročným bez ohľadu na to, či ich potrebujú alebo nie. Jedného tretiaka vyplácajú každý týždeň po 20 korunách, aby mal peniaze, s ktorými môže disponovať. Skrátka: uvažujme koľko, za čo a ako často budeme rozdávať a či budeme rozdávať.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.