Markušovský hríb
Pri ceste vlakom z Košíc, či Kysaku smerom na Spišskú Novú Ves, medzi zastávkami Matejovce a Markušovce po pravej strane z pohľadu jazdy upúta na brehu Hornádu skalná stena, ktorá kopíruje tok rieky. Práve v nej sa nachádza najkrajší slovenský hríbovitý skalný útvar - Markušovský skalný hríb.
Vznik takéhoto krajinného prvku sa viaže na striedajúce sa paleogénne horniny Hornádskej kotliny. Svah, kde vznikol aj skalný hríb, budujú zlepence, nad ktorými je vrstva tvrdšieho a odolnejšieho jemnozrného pieskovca. Rôznorodosť týchto hornín a najmä ich rozličná schopnosť odolávať zvetrávaniu, zapríčinili to, že v celom svahu, tiahnúcom sa medzi Matejovcami a Markušovcami, vznikli na odkryve rôzne bizarné tvary reliéfu. Proces zvetrávania funguje naďalej a je vcelku možné, že za niekoľko tisícročí vznikne v tejto oblasti aj ďalší skalný hríb.
Markušovský skalný hríb skutočne pripomína gigantickú hubu. Má nohu aj klobúk, približne osemmetrová noha je budovaná z menej odolného zlepenca, klobúk je z tvrdšieho pieskovca.
Na spomínanom svahu medzi Markušovcami a Matejovcami sú vyhásené dve chránené územia. Markušovský skalný hríb je od roku 1976 chráneným prírodným výtvorom a spoločne s ďalšími skalnými útvarmi tvorí na rozlohe 13,44 hektára chránené územie Markušovské steny. Okrem neživej prírody sa tu chráni aj vzácna flóra a fauna. Ďalší chránený prírodný výtvor - Transgresia paleogénu pri Markušovciach, leží západne od hríba, bližšie ku Markušovciam. Je zaujímavý predovšetkým pre odborníkov, geológov a geomorfológov, pre ktorých je učebnicovým príkladom transgresie (teda ukladania morských usadenín) paleogénu na triasové vápence.
BEDEKER
Prístup: K Markušovskému skalnému hríbu sa dostanete pohodlne po žltej značke, ktorá spája obce Markušovce a Matejovce nad Hornádom. Z oboch obcí je to približne 30 minút nenáročnej prechádzky. Spomínané dediny sa nachádzajú na železničnej trati medzi Košicami a Spišskou Novou Vsou.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
