Optimistické nálady, pokiaľ ide o hospodárstvo a udržateľnosť parametrov, ktoré zdedili, sú síce veľmi predčasné, fakt ale je, že mimo zdravotníctva nevidieť úplnú pohromu tam, kde to ľudí najviac zaujíma v ekonomike a verejných sektoroch. Iný obraz sa naskytá v tzv. nechlebových oblastiach, ktoré sa opisujú ako charakter režimu, politická kultúra, ľudské práva, právo a justícia, nezávislosť inštitúcií, či, veľmi abstraktne - pamäť národa.
Nie je náhoda, že inštitúcia, ktorá sa preslávila najmä zverejnením zoznamov príslušníkov a agentov ŠtB, je pol roka po nástupe Ficovej vlády v ohrození života. Ústav pamäti národa, ktorý presadil enormným úsilím Ján Langoš s podporou strán súčasnej opozície, má za poslanie zhromažďovať, skúmať a zverejňovať fakty o dvoch totalitných minulostiach. Nezáujem až odpor, ktorý Smer, SNS a HZDS (jednotlivci rôznou mierou) k ÚPN nijako neskrývajú, má prirodzené korene v tom, že jadro týchto strán tvoria ľudia, ktorí sa socializovali a formovali pred Novembrom 1989 a mentálne sa s týmto obdobím nerozišli, hoci sa to snažia kamuflovať. V Smere sú to nostalgici komunizmu, v SNS skôr takí, čo za boľševika boli akože v tichej "opozícii" a spomínajú za Tisom, v HZDS potom vidieť obe skupiny. ÚPN, ktorého hlavným poslaním vôbec nie je ukazovať prstom na eštebákov, ale rozkryť dve odporné totality v ich plnej zlobe, obludnosti a hriechu, títo ľudia minulosti nemôžu mať v láske. Z podstaty veci. Fico nepovažuje komunizmus za zločinecký režim, ale za obdobie, "keď bola spoločnosť sociálnejšia, ľudia mali viac sociálnych práv (...)". Slota a SNS zase presne tak nejako vnímajú tzv. Slovenský štát (a boľševizmus odmietajú v podstate len preto, lebo bol "československý"). Preto ÚPN pociťuje de facto celá koalícia ako v lepšom prípade zbytočný úrad, v horšom prípade ohrozenie resp. ideologický útok na seba.
Napriek tomu, v rámci delenia koristi (po tragickej smrti Langoša tesne pred voľbami) aj ÚPN si v koalícii podelili pripadol SNS. Je napokon jedno, ktorá strana by sa ho zmocnila, ústav by bol paralyzovaný tak či tak. Po neúspešnej prvej voľbe sa však vyjavilo, že v hre je jeho samotná existencia. V personálnych kauzách, kde sa volí tajne, si koalícia vybavuje vnútorné účty a dlhy, takže si nevie presadiť vlastného človeka. Dôležitou príčinou je fakt, že ÚPN nie je trafika vôbec lukratívna nič neprerozdeľuje, neschvaľuje eurofondy, nevydáva povolenia ani nevypisuje verejné súťaže. Hotová tragédia nič z ÚPN nekvapká. Zlyhal aj pokus o spojenie SNS s časťou opozície, ktorý by posadil do kresla kontroverznú persónu, Arpáda Tarnóczyho. SMK, KDH a SDKÚ sa stiahli. Logicky a prirodzene, v gravitačnom okruhu koalície nie je osoba, ktorá by im bola mentálne príbuzná a súčasne mala záujem o úrad. Dať tam 23 ročnú babu či niekoho v montérkach, čo vie čítať, ale už nie písať, len pre plat by bola silná káva...
Zmes nezáujmu, averzie a tlaku na riešenie viedla až k nápadu s ÚPN sa nebabrať, ale jednoducho ho zlikvidovať. Konkrétne, aby to nevyzeralo priamočiaro, tak, že by bol prevedený pod Historický ústav SAV. Zákon, ktorý sa údajne už píše, mal byť pôvodne iba vyhrážkou opozícii, aby súhlasila s Tarnóczym. Nevedno ani teraz, či je mienený úplne vážne, a či to vôbec nie je iba fáma, keďže celá koalícia je nečitateľná a po rezortoch produkuje kopu zámerov, ktoré neskôr politicky neprejdú. Myšlienka, že nezávislý inštitút pre výskum a rozkývanie totality nepotrebujeme, lebo stačia akademici, ktorým by sa archívy zverili do správy, prípadne by chodili do nich nazerať na ministerstvo vnútra či do tajnej služby, sa nezrodila v tejto koalícii. Patrí ku korunným argumentom tých, čo zvláštny ústav nechcú napr. v Česku či Maďarsku. To, že v SNS (Smere, HZDS) nápad ukradli, je zlé znamenie.
Tu stojíme dnes, keď v druhej voľbe žiadny kandidát neprešiel. Rozumné bolo zvoliť niektorého zo štyroch uchádzačov z prostredia ÚPN, ktorí spolupracovali s Langošom. Až taký hlboký však nezáujem koalície zase nie je. Slota včera údajne rokoval s Hrušovským, ale jeho výrok, že "v januári príde nový kandidát a dúfam, že ten si už na stoličku sadne", je treba brať asi s takou rezervou, ako autora. Ľuďom minulosti sa nedá veriť nič, názory menia zo dňa na deň a slovo nemá ani gram váhy. Dúfať ale treba. Nič iné nie je, zrušenie ÚPN by síce nepoznamenalo rast HDP ani reálnych miezd, ale tvár budúcnosti celkom iste.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
