Korzár logo Korzár
Pondelok, 18. január, 2021 | Meniny má BohdanaKrížovkyKrížovky

Slovenské legendy si hrkli hruškovicu a porazili svet

Košice Toľko hokejových legiend pokope ešte Košice nezažili. Ťažko by sa rátali aj tituly majstrov sveta, veď len Rus Alexander Jakušev ich získal

sedem. Steel Aréna mohla v sobotu aplaudoavť najväčším postavám histórie slovenského hokeja a vo "výbere sveta" sa objavilo niekoľko hokejistov, ktorých umenie uznávali v každom kúte zeme. Exhibičný zápas medzi slovenským výberom a výberom sveta, ktorom figurovali hráči z Ruska, Česka, Fínska, Kanady a Rakúska sa skončil víťazstvom Slovákov 10:9. Rozhodovali až samostatné nájazdy, no výsledok vlastne ani nebol najdôležitejší. Vyše štyritisíc divákov si pred večerným koncertom skupiny Elán prišlo na svoje. Pamätníci videli esá, ktoré sa často zlatými písmenami zapísali do histórie.

Fako zaspomínal na Trojáka

Jubilant Karol Fako, ktorý dostal pred zápasom obrovskú kyticu, veď oslávil okrúhle 75 narodeniny, vhodil medzi kapitánov tímov Vincenta Lukáča a Alexandra Jakuševa čestné buly. Ani na niekdajšiu výraznú postavu československého hokeja, či bratislavského Slovana organizátori v Košiciach nezabudli. Pred stretnutím nám prezradil, že v prvom momente si myslel, že do Košíc si povezie aj výstroj. "Keď mi zavolali, tak som bol v tom, že si tu aj zahrám. Bol som pripravený hrať, to vážne. Aspoň jednu tretinu by som zvládol. Ale teší ma, že práve mne zvereili čestné buly. Aj týmto spôsobom som si mohol uctiť Laca Trojáka," prehodil K. Fako, ktorého hreje, že meno Ladislava Trojáka je aj v názve štadióna. Oprášil aj spomenienku na prvé stretnutie s týmto košickým rodákom.

"Mal som len 18 rokov, s Pražákmi sme prehrali 1:17. Jediný gól sme dali za stavu 12:0. A vtedy sa z tribúny ozvalo: Slováčkové posypte si to popelem, ono to moc klouže," zaspomínal si Karol Fako na stretnutie, v ktorom bol jeho súperom Košičan Ladislav Troják. Fako hral vtedy za ŠK Bratislava, zatiaľ čo Troják za LTC Praha. "Bol som vtedy sopliak, zo života vyplašený. Toto bol jeden z mojich prvých majstrovských zápasov. Za nároďák som hral po prvý raz v roku 1949. Ako 19-ročný som sa dostal do národného mužstva. Bolo to až po tom, ako lietadlo s časťou československej reprezentácie spadlo do kanálu La Manche."

Válek dvíha 150 kilogramovú činku

Chlap ako hora. Stále usmiaty, na ľade nikdy nebol elegán, ale v sobotu si Steel Arénu podmanil. Strelil dva góly, s pukom sa hral hádam viac, ako za mladých čias. Kedysi búrlivák, dnes predovšetkým vtipkár Oldřich Válek. Až mal človek pocit, že jemu tie roky pribúdajú pomalšie..."Stále sa snažím udržiavať sa vo forme. Hrávam aktívne krajské majstrovstvá za Moravské Budějovice. Okrem zápasu trénujem trikrát do týždňa. Ešte stále mi to niečo dáva. A aby som mladým stíhal, tak chodím aj cvičiť do vlastného fitka," rozhovoril sa jeden z deviatich Čechov vo svetovom výbere.

Fitness Devítka, tak sa volá podnik Oldřicha Válka. Ten názov nie je náhodný. Deviatku mal na drese odjakživa. V jihlavskej Dukle či v národnom mužstve, aj v sobotu na exhibícii. "Párkrát sa stalo, že mi ju niekto vyfúkol, trebárs Jaroslav Benák, ten bol v reprezentácii starý pes, vtedy som musel ustúpiť. Ale s tou deviatkou sa cítim bezpečnejšie, ak by som ju nemal, asi by mi chýbala istota," smial sa útočník, ktorý by silovo položil do vrecka aj o dvadsať rokov mladších hokejistov. "Tohto roku som sa pri tlaku na lavičke dostal na bájnu hranicu 150 kg. V mladosti som mal rekord 145 kíl, tak ho teraz na staré kolená, posúvam. Jednoducho musíte na tú činku vyzrieť, ona si vás počká. Potrebujem športovať, je to pre mňa droga. A kým budú držať kĺby pokope, tak sa hokeja nevzdám."

Jakušev nezabudne na Insbruck

Sedemnásobný majster sveta a dvojnásobný olympijský víťaz Alexander Jakušev hral exhibičný zápas aj pred pár dňami na Červenom námestí v Moskve a spoločne s troma krajanmi Kuzkinom, Babinovom a Koževnikovom prišli pobaviť východniarov. "Teraz, po rokoch je to iné. Už nie sme súperi, už sme kamaráti a je jedno odkiaľ sme. Radi spomíname na časy, keď sme hrali proti sebe. Taký Jožo Golonka to bol charizmatický človek. A viete na čo najradšej z kariéry spomínam? Na zápasy medzi Sovietskym zväzom a Československom. A úplne najviac na olympiádu v Innsbrucku v roku 1976. To bol veľmi dramatický zápas," riekol Jakušev, ktorý si vystačil aj bez prilby, tak ako viacerí hráči.

Hokejisti bývalého Sovietskeho zväzu boli vždy zvyknutí víťaziť, prehry niesli ťažko. Ale v sobotu to až tak neprežívali. "Hlavne, že sme sa stretli a že nás ľudia videli. Lebo teraz sú veteráni vo svete v móde. Za rok odohráme aj 50 zápasov," poznamenal Jakušev, ktorý sa na chvíľu nechal uniesť po nepremenenom samostatnom nájazde nezaretušoval svoj hnev, hokejkou buchol o mantinel.

Pouzar životosprávu strážiť nemusel

Trojnásobný víťaz Stanley cupu Jaroslav Pouzar si nevedel vynachváliť Košice. "Naposledy som tu bol v roku 1982, všetko sa tu zmenilo. Všetko. Bol som v meste, nespoznával som ho. No a ten váš štadión, to už nie je stodola. Vaša aréna je veľmi pekne spravená. A je vidieť, že ju robila firma, ktorá má do činenia so železom. Teším sa aj za vás, že diváci tu majú kam chodiť. Aj my sme v Českých Budějoviciach rekonštruovali štadión. Presne to potrebuje hokej, kvalitné zázemie. My sme ho také nemali, je fajn, že ho dnešní hráči majú."

Trénersky chlebík je tvrdý, ale nie pri exhibičnom zápase. Pouzar sa na lavičke výberu sveta nemusel rozčuľovať, len sa často usmieval s hráčmi, na striedačke vtipkoval. "Toľko legiend po kope, to musí byť zábava. Ja ako tréner sa o nič starať nemusím. Ani strážiť životosprávu týchto chlapcov. Oni vedia koľko znesú," uškrnul sa.

Hokejista, ktorý bol uznávaný aj v prestížnej NHL si na seba nahodil dres, ale len na civilné oblečenie. Do výstroje sa už obliekať nezvykne. "Naposledy som ju mal na sebe pred dva a pol rokmi. Prekonal som transplantáciu kostnej drene, potom ako som dostal leukémiu, odvtedy som hokej nehral. Na ľad chodím celkom pravidelne, ale len si to tam odstojím vedľa svojho štvorročného syna na verejnom korčuľovaní. Hrať by som si po tom, čo mám za sebou, netrúfol," priznala jedna z veľkých postáv československého hokeja.

Skaut Ihnačák by si v Košiciach vybral

Do Košíc prišiel kvôli exhibícii aj inak v zahraničí žijúci Peter Ihnačák. Skaut Toronta sa však nepredstavil v jednej formácii s mladším bratom Miroslavom. "Keď som dostal pozvanie, tak ma chytila panika. Dlho som nebol na ľade, tak som tri dni po sebe bol na ľade ráno aj večer. To viete, naháňal som kondíciu," smial sa Peter. "Na tú výstroj si treba zvyknúť. Niekedy sme ju mali na sebe a ani sme ju necítili. Ale teraz, teraz je to iné."

Starší z bratov Ihnačákovcov netajil, že na Slovensko prišiel aj pracovne. "Ako skaut Toronta som bol v piatok v Bratislave na Loto cupe pozrieť si oba zápasy. Hľadám talenty po celej Európe. Sledoval som pár Slovákov, Rakúšanov i Švajčiarov. Zopár šikovných som videl. Či by som si aj tu vybral? Ak by som týmto pánom vedel ubrať 20 rokov, asi by som mal zoznam mien bohatý. V najlepšej trojke by bol brat Miro. Miesto v mužstve Toronta by si zaslúžil. Ale rovnako aj Vinco Lukáč, vynikajúci brankár Paľo Svitana, ktorého som obdivoval. A pribalil by som aj Igora Libu. V čase, keď títo hrali hokej, tak boli absolútnou špičkou."

Hrdina príde rád kedykoľvek

Ďalší trojnásobný víťaz Stanleyho pohára Jiří Hrdina sa gólu nedočkal, zato mohutného aplauzu tribún áno. Vždy dobre naladená niekdajšia opora pražskej Sparty odchádzala z ľadu s úsmevom. "Všetko bolo vynikajúce. Ľad, atmosféra, zápas. Kedykoľvek tu bude niečo podobné, prídem rád," poznamenal Jirko, ktorý bol na východe republiky aj pri päťdesiatke Vincenta Lukáča či otváraní Steel Arény.

Výber sveta mal pár rôčkov navyše v porovnaní s výberom Slovenska. Aj preto podľa Hrdinu občas nestačil s dychom. "Pre niektorých našich starších hráčov to bolo celkom ťažké. Jakušev má po šesťdesiatke, ani ďalší nie sú mladíci. Je jasné, že nešlo o výsledok, v prvom rade to chcel každý odohrať, nezraniť sa, zabaviť sa. A tá remíza je spravodlivá. Samozrejme, na samostatné nájazdy museli vyhrať domáci. Ja som sa k nájazdu ani nedostal. Zostavu určoval tréner Pouzar a ja som sa do nej nedostal. Možno by to najbližšie mohla spraviť nejaká obálka."

Rusnák by hral aj v Humennom, Michalovciach

Na 7:7 vyrovnával kapitán majstrov sveta z roku 1985 Dárius Rusnák. Krátko na to prišli ďalšie dva góly niekdajších slovanistov - Pukaloviča a Bezáka a odrazu sa zdalo, že z tradičnej exhibičnej remízy nič nebude. "Naši súperi sa veľmi snažili, vyrovnali, veď je to v poriadku. Podstatné však bolo niečo iné. Zísť sa, ukázať niečo divákom. V našom výbere sa zišla vynikajúca partia. V podobnej skladbe sme boli aj vlani v Česku, to sme s domácimi až potupne prehrali. Takéto exhibície sú pre hokej veľmi prospešné. A mali by sa konať mimo hokejových centier. Áno, v Košiciach je hokejový boom, tu je skvelý fanúšik, ale takýto zápas by si zaslúžili aj ľudia v Michalovciach, Humennom."

Dárius Rusnák bol pri skladaní výberu sveta. S úsmevom prehodil, že doň zámerne vybrali starších hráčov, nech sa už pred zápasom naklonia misky váh na stranu Slovákov. "V prvom rade išlo o mená. A tie v Košiciach nechýbali. Majstri sveta, olympijskí víťazi, víťazi Stanley cupu. Takúto skladbu kedykoľvek pokope nemáte."

Liba sa už na staré kolená nezmení

Tak, ako kedysi v československej reprezentácii, aj v exhibícii nastúpil v jednom útoku s "Darom" Rusnákom a Vincentom Lukáčom niekdajší košický kapitán Igor Liba. Gólu sa síce nedočkal, ale vedu z toho nerobil. "Góly dávali iní, ja som na ne vždy prihrával, a tak to bolo aj teraz. To viete, na staré kolená ma už nikto nepreonačí. Vždy som radšej tvoril, ako zakončoval. Hokej ma vždy bavil preto, že je taký krásny, že na ľade môžete spolupracovať. Toto sa dnes z prejavu trochu vytráca," povzdychol si Igor popíjajúc tradičné pozápasové pivko. "Atmosféra bola perfektná. Tak ako je to v Košiciach zvykom. Tu ľudia prídu aj na exhibíciu v hojnom počte. Nie ako v Bratislave, kde ani reprezentácia neláka. Loto cup mali dať jednoznačne do Košíc a bolo by vypredané."

Jozef Lukáč je rád, že si neublížil

Prvý gól Slovenska v zápase strelil Jozef Lukáč. Na modrej čiare vyčkával, našla si ho kolmica a on rutinérsky zakončil. Fínskeho brankára Tammiho mohol prekonať pri samostatnom nájazde, no v rozhodujúcej chvíli spadol. "To bol zámer, veď treba baviť divákov. A zaúradovala aj zemská príťažlivosť," povedal nám v šatni po stretnutí. "Po polroku som bol opäť na ľade. Tohto roku teda dvakrát. Podstatné je, nájsť si rytmus, na ľad chodím teda dvojfázovo. A ešte dôležitejšie je, že aj po zápase je všetko v poriadku. Ruky, nohy sú celé, vládzem komunikovať s kamarátmi. Neublížil som si, veď už nie sme najmladší."

Golonka vyzdvihoval atmosféru

Trénersku taktovku vlastne ani v rukách držať nemusel. Jozef Golonka si zo striedačky užíval stretnutie, ktoré Slováci nakoniec vyhrali na penalty. "Doma boli Košičania, oni mali ukázať, čo vedia. Preto som nominoval Vinca Lukáča, Mira Ihnačáka, Jána Vodilu, Jozefa Lukáča. A čo tam robil slovanista Ivan Dornič? To bola taká feferónka medzi Košičanov."

Golonka bol nadmieru spokojný, ale predsa si neodpustil jednu poznámku, vraj takejto exhibícii chýba ešte viac šou. "Šoumeni boli hráči ako Jágr, Gretzky. Tí vedia pridať niečo navyše. Oldo Válek dokáže pobaviť, tá scénka, keď Richter akože vyplieskal po zadku Petra Slaninu, to bolo presne to, čo k exhibícii patrí. To viete, takí Rusi aj po rokoch berú zápas vážne. Večer pred stretnutím išli spať, dali si len jeden pohárik vodky na privítanie. No a videli ste reakciu Jakuševa po nepremenenom samostatnom nájazde, aký bol naštvaný. Vlastne aj ja by som od nervov buchol hokejkou. A možno by som ju aj zlomil, a to stojí päťtisíc korún a potom nemá na druhú. Veď viete, z osemtisícového dôchodku..," smial sa "Žiletka". "A čo by som chcel ešte vyzdvihnúť? Atmosféru. Skvelá! Všetci sú Košicami a Košičanmi nadšení. Každý sa tu cíti fantasticky," poznamenal tréner, ktorý v rámci taktických pokynov vytiahol po druhej tretine správnu stratégiu. "Prehrávali sme o dva góly, tak sme si hrkli po poháriku hruškovice. A zabralo to. Poznám hráča, ktorý na majstrovstvách sveta si medzi tretinami šupol rumika a bol najlepším obrancom šampionátu."

DO RAMCA!!!!

Výber Slovenska - Výber sveta 10:9 po sam. nájazdoch (3:3, 2:1, 4:5 - 1:0)

Góly: 9. a 42. Pukalovič, 8. J. Lukáč, 13. Slanina, 20. Varholík, 22. V. Lukáč, 38. Vodila, 41. D. Rusnák, 43. Bezák, rozhodujúci sam. nájazd M. Ihnačák - 13. a 25. Kadlec, 35. a 44. Válek, 3. Jervälle, 6. Richter, 31. Babinov, 37. Koževnikov, 44. Benák, 4000 divákov

Výber Slovenska: Pavol Svitana, Jaromír Dragan - Jerguš Bača, Peter Slanina, Tibor Turan, Mojmír Božík, Ján Varholík, Róbert Pukalovič, František Hossa - Milan Staš, Igor Liba, Vladimír Svitek, Jozef Lukáč, Marián Bezák, Ivan Dornič, Dárius Rusnák, Vincent Lukáč, Ján Vodila, Miroslav Ihnačák, Peter Ihnačák

Výber sveta: Jiří Králik, Jukka Tammi - Peter Znehnalik,Viktor Kuzkin, Ville Siren, František Kučera, Drahomír Kadlec, Jaroslav Benák, Alexander Jakušev - Milan Nový, Oldřich Válek, Konrad Dorn, Pavel Richter, Hannu Järvenpää, Alexander Koževnikov, Jiří Hrdina, Pekka Jervälle, Sergej Babinov, Eric Assimakopulos

Najčítanejšie na Korzár

Inzercia - Tlačové správy

  1. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente?
  2. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku
  3. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov
  4. Zima v koži atopika: aká je starostlivosť o pokožku s ekzémom?
  5. Zákazníkov čoraz častejšie zaujíma pôvod výrobkov, ktoré kupujú
  6. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku
  7. Už iba dnes si môžete predplatiť SME.sk na rok len za 28 eur
  8. Historická revue: Kam sa podeli Kumáni, Valasi a iné etniká?
  9. Wellness trendy, rozhovory a rady pre lepšie zdravie
  10. Oktagon 20: Pikantné súboje prinesú aj zápas o titul!
  1. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente?
  2. MATADOR Group mení vizuálnu identitu značky
  3. Fokus očná optika sa stala exkluzívnym partnerom značky Nikon
  4. Turizmus za účelom estetickej chirurgie v čase pandémie
  5. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku
  6. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov
  7. Akčný výpredaj v PLANEO Elektro – to sú ceny nižšie až o 60 %!
  8. Zima v koži atopika: aká je starostlivosť o pokožku s ekzémom?
  9. Ohlúpli sme počas Covid roka?
  10. Zákazníkov čoraz častejšie zaujíma pôvod výrobkov, ktoré kupujú
  1. Už iba dnes si môžete predplatiť SME.sk na rok len za 28 eur 21 470
  2. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku 15 758
  3. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku 8 036
  4. Wellness trendy, rozhovory a rady pre lepšie zdravie 7 482
  5. Historická revue: Kam sa podeli Kumáni, Valasi a iné etniká? 7 382
  6. Ekologická móda? Slovenská firma dokazuje, že to ide 7 121
  7. Nakupujete online? Toto potrebujete vedieť 6 328
  8. Produkujeme viac odpadu, kompostujeme len tretinu 6 292
  9. Kvalitnej hydiny je na pultoch stále menej. Čo vlastne kupujeme? 6 140
  10. Kuba si turistov omotá okolo prsta. Miesta, ktoré musíte vidieť 5 931
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Neprehliadnite tiež

Jakubov hovorí, že o návrhu s Ďurovčíkom nerokovali.
Začiatok očkovania proti ochoreniu Covid-19 na Slovensku.

Výstavbu futbalového štadióna v Prešove komplikujú odvolania

Jedna z námietok tvrdí, že ohrozuje právo na zdravé životné prostredie.

Futbalový štadión v Prešove - Futbal Tatran Aréna v Prešove

Chcel svoje deti, vyhrážal sa sudkyni. Skončil za mrežami

Otca obvinili pre zločin marenia spravodlivosti.

Peter skončil za mrežami, no súd ho po vyše dvoch mesiacoch napokon prepustil na slobodu.
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Testovanie začne už v pondelok. Dokedy sa treba otestovať a čo sa zmení?

Testovanie si vo februári zopakujú najhoršie okresy.

Igor Matovič.
Dobré ráno

Dobré ráno: Dotácie na rodovú rovnosť rozdali čudne

Ministerstvo rozdávalo viac ako 21-tisíc eur.

Komentár Zuzany Kepplovej

Hluchá linka, nefunkčná appka

Keď štát rieši násilie v rodinách.

Zuzana Kepplová.
Dave Grohl z kapely Foo Fighters, ktorá 5. februára vydáva nový album.

Už ste čítali?

SME.sk Najnovšie Najčítanejšie Video Desktop