dávkou nadsádzky sa dá dokonca tvrdiť, že aj my laici sme sa niečo dozvedeli. Nielen preto, že štyrikrát si zopakovali veľmi podobné argumenty, ale aj, a to prekvapilo u Jána Počiatka príjemne, rozprávali občas aj k veci.
Základný spor, ktorý síce jadrom debaty o rozpočte byť nemohol, ale zaujal, sa viedol okolo "ovocného" problému. Mikloš vytýkal kolegovi, že vláda deklaruje priority vzdelávania a znalostnej ekonomiky len verbálne, čoho dôkazom sú príslušné kapitoly výdavkov, kde sa prostriedky do týchto oblastí navyšujú len málo, vôbec nie či dokonca sa znižujú. Na Počiatkove argumenty, že dôležité nie sú čísla v rozpočte, ale reálne čerpanie ku koncu roka, Mikloš vytrvalo odpovedal, že mieša hrušky a jablká. Dohodnúť sa nevedeli ani za boha, točili stále to isté dokola. Ktorý má pravdu?
Miklošova paradigma, že porovnávať sa môže len rozpočet s rozpočtom a skutočnosť so skutočnosťou, je v princípe správna. Otázka je len tá, že ak také metodicky správne porovnanie urobíme, o čom to vlastne vypovedá. Obaja sa zhodli, že rozpočet je prognóza a život je zmena. Vláda má nejaký úmysel, deklaruje ho ako prioritu, a potom príde akýsi popud (lobistická skupina, napríklad) a prehodí pár (desiatok, stoviek) miliónov do iného rezortu. A teraz čo? Mikloš sa nesporil o metodiku, ale o to, či súčasná garnitúra podporuje v porovnaní s minulou dostatočne napr. vedu a výskum. Ako obrana proti politickému tvrdeniu nemá Počiatkova "ovocinárska" metóda chybu. Sú zrkadlom reálnej podpory čohokoľvek čísla na papieri alebo skutočnosť, ak je už známa? Tým nie je povedané, že Mikloš fakticky nemôže mať pravdu. Ak sa však za rok 2006 dá skontrolovať už aj realita, tak prečo pomeriavať rozpočet s rozpočtom?
Naopak, smiešny bol Počiatek pri svojej obrane nekrytých výdavkov rozpočtu, keď hovoril, že "diera je len hypotetická". Ak minister financií vie, že tých 6 miliárd na vianočné príspevky dôchodcom a štátnych poistencov (od apríla) nemá, tak korektné je buď zvýšiť schodok, príjmy alebo znížiť iné výdavky o túto sumu. Inak je celý rozpočet jednoducho podvod. Ak Počiatek hovorí, že "je veľmi reálny predpoklad, že vývoj (ekonomiky) bude lepší, ako sme plánovali", tak pri "veľmi reálnom predpoklade" mu nič nebráni poctivo zakresliť vyššie výnosy z daní (lebo o tom je reč) do príjmov. On to však neurobil, lebo po prvé, koaliční politici by mu "nájdené" peniaze okamžite rozobrali do ďalších výdavkov, a po druhé, sám chce mať, samozrejme spolu s Ficom, rezervu na dodatočné "priority", ktoré si v priebehu roka vymyslia. Takto, takpovediac "konzervatívne", zostavoval predchádzajúce rozpočty aj Mikloš. Preto každý rok Štatistický úrad hlási, že daňové príjmy prevyšujú rozpočtovú prognózu. Deficit sa ale o toľko neznižuje, lebo peniaze sa porozdeľujú. Mimo zákona o rozpočte. Teraz, keď rast HDP trhne všetky rekordy (posledná prognóza na prvé tri kvartále 2007 hovorí dokonca o viac ako 10 percentách), nájsť tých 6 miliárd nebude problém, pokiaľ sa teda nerozdajú na iné účely. Prečo ale najdôležitejší zákon roka klame verejnosť? Nepredvídaný vývoj je vždy možný, oni však dopredu počítajú s vyššími príjmami.... Podobne čudné je aj počítať s úsporami "zo zefektívnenia verejnej správy", ak nie sú priamo uvedené v rozpočte. Buď je vláda odhodlaná znižovať stavy úradníkov a odhaľovať rezervy, a vtedy to má zakalkulovať, alebo je to marketingová hra, a vtedy "diera" nie je "hypotetická", ale skutočná.
Nebolo iba ovocie, ale aj zelenina. "Obrovské výkonové rezervy" v štátnom sektore, o ktorých Počiatek rozprával (verejné obstarávanie, informatizácia), je jedna vec identifikovať, a úplne iná veci ich odstrániť. Mikloš, ktorý mal kedysi podobné ambície, ho nevaroval a neupozornil, že ako sám skončil.... Nejasné po debatách zostalo, čo urobí s deficitom rozpočtu prekladanie ďalších komodít do zníženej sadzby DPH, ktoré ohlásil deň predtým Fico. Z Počiatkovej mimiky bolo dosť nápadné, že šéf ho nemilo prekvapil. Inak ale sám minister prekvapil milo, keďže sa ukázal zorientovaný, čo je v tejto vládnej garnitúre (a po Šulajovi pamätá si ho ešte niekto?) už samo osebe veľký bonus. Miklošov najväčší bonus bol ten, že konečne trafil na Achillovu pätu Smeru výrokom, že "budovanie sociálneho štátu je ilúziou". Presne tak autor hovorí už dávno, že prehadzovanie drobných z kôpky na kôpku a zrušenie odpočítateľných položiek či zdravotných poplatkov nie je "sociálny štát" či "solidarita s finančnou disciplínou" (Fico), ale mediálna legenda.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
