a obloha je jasná. Pretože však Venušu obvykle vidno na oblohe najmä za svitania alebo za súmraku, dostala táto planéta prezývku zornička či večernica. Hoci je Venuša najbližšie k planéte, na ktorej žijeme, teda k Zemi, doteraz máme len veľmi málo podrobných informácií o jej nehostinnom povrchu a o štruktúre jej jadra. Je to tak preto, lebo Venušu obklopuje mimoriadne hustá atmosféra, ktorá je v prevažnej miere (96 %) tvorená oxidom uhličitým. Zvyšok Venušinej atmosféry tvorí dusík a stopy hélia, argónu, kryptónu a neónu Atmosférický tlak na povrchu Venuše je približne 80 ráz vyšší ako je tlak na povrchu Zeme. Vysoká hustota atmosféry spôsobuje skleníkový efekt, ktorý je najintenzívnejší spomedzi všetkých planét našej sústavy. Výrazný skleníkový efekt spôsobuje, že z povrchu Venuše prakticky nemôže unikať tepelné žiarenie, čoho dôsledkom je mimoriadne vysoká teplota povrchu. Na Venuši prakticky neexistujú variácie teploty v priebehu dňa a noci. Hlavnými príčinami rozdielu teplôt na rôznych miestach povrchu Venuše je topografia povrchu. Podobne ako na našej Zemi, na vrcholkoch hôr je teplota nižšia, v nížinách sú teploty vyššie. Hlavným rozdielom v porovnaní s našou Zemou je to, že "nižšia" teplota na Venuši znamená približne 447 oC, vyššia teplota znamená okolo 477 oC (mimochodom, pri tejto teplote sa už topí olovo). Aj keď prvé informácie o tepelnom vyžarovaní povrchu Venuše boli získané na základe pozorovaní pozemnými teleskopmi, pracujúcimi v blízkej infračervenej oblasti, rozlíšovacia schopnosť týchto pozorovaní boal veľmi nízka. Ďalšie informácie o povrchu Venuše získali ruské sondy Venera a americká sonda Magellan, ktorá bola vypustená v roku 1989 a ktorá získala podrobné radarové mapy približne 98 % povrchu.
V súčasnosti však už majú vedci k dispozícii veľmi podrobné teplotné mapy niektorých oblastí na južnej hemisfére Venuše. Tieto mapy boli zostrojené z údajov, ktoré na Zem vysiela vesmírna sonda Venus Express. Túto sondu vypustila Európska vesmírna agentúra (ESA) 9. novembra 2005. Sonda bola vypustená raketou Sojuz z ruského kozmodrómu Bajkonur. Začiatkom mája tohto roku bola sonda navedená na silne eliptickú obežnú dráhu okolo Venuše, ktorej najvyšší bod je vo výške 66 000 kilometrov nad južným pólom Venuše, najnižší bod je vo výške 250 km nad severným pólom. Doba obehu je 24 hodín. Od 4. júna tohto roku zbiera sonda Venus Express podrobné informácie o hustej atmosfére Venuše, o systéme oblačnosti a jeho dynamike. Už prvé snímky, ktoré spomenutá sonda vyslala na Zem, naznačujú, že Venuša sa vyznačuje mimoriadne zložitým klimatickým systémom. Tento systém ovplyvňujú najmú zatiaľ neznáme atmosférické sily, ktoré spôsobujú vznik hurikánov a obrovských vírov nad obomi pólmi planéty. Teplotné mapy povrchu Venuše získava sondy pomocou nového prístroja VIRTIS. Skratka VIRTIS znamená Visible and Infrared Thermal Imaging Spectrometer, čiže termálny zobrazovací spektrometer, pracujúci vo viditeľnej a infračervenej oblasti. Tento unikátny prístroj využíva tzv. infračervené "okná" vo Venušinej atmosfére. Cez tieto "okná" môže z najnižších vrstiev atmosféry Venuše unikať tepelné žiarenie špecifických vlnových dĺžok, pričom toto žiarenie prenikne aj cez hustú vrstvu oblakov, nachádzajúcich sa vo výške okolo 60 km nad povrchom, a potom uniká do vesmíru, kde ho zaregistruje prístroj VIRTIS. Predpokladá sa, že pomocou prístroja VIRTIS sa vedcom podarí objaviť na povrchu Venuše tzv. "horúce miesta", ktoré by mohli byť známkami aktívnej vulkanickej činnosti na tejto planéte. Sonda Venus Express, ktorá je v podstate dvojčaťom sondy Mars Express, by mala svoje pozorovania vykonávať najmenej počas dvoch obehov venuše okolo Slnka, teda približne 500 dní. Pre zaujímavosť možno uviesť, že americký mesačník Popular Science, ktorý je najrozšírenejším časopisom na popularizáciu vedy a techniky na svete (vychádza v náklade 1,45 milióna výtlačkov), zaradil sondu Venus Express medzi sto najvýznamnejších technologických inovácií tohto roka.
Autor: rm
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
