Ešte ani nedozneli komunálne voľby a nekonečný samosprávny evergreen, zaslúžené poslanecké odmeny, sa už zase roztočil. Na plné pecky.
Vianočné príspevky, ktoré si prideľovali na Jazere a na Terase, sú inováciou svojho druhu, keďže si ich naúčtovali už odstupujúce garnitúry. Na rozlúčkových zasadaniach, ktoré padli do kampane či pred ňu, akosi nestihli. Samozrejme, oni na voľby vôbec nemysleli, len akosi nevyšiel krok. Mali asi veľa práce... Na Terase úspešne skórovali napriek tomu, že pravica sa na koaličných rokovaniach dokonca dohodla, že žiadne mimoriadne odmeny nebudú. Nič nie je nemožné, keď sa chce. Už Dzurinda hovoril, že kde je vôľa, tam je cesta...
Pokrok, ktorý si treba všimnúť, je v miere drzosti. Obave z toho, že by sa voliči mohli nahnevať, a odmeny by ocenili pri urne, sa vyhli tým, že ich oklamali. Na Jazere slávnostne vyhlásili, že honoráre nebudú, a na Terase urobili koaličnú dohodu v tomto zmysle. A rozišli sa, akože už definitívne. Posolstvo je jasné: Ešte nie sú takí hlúpi, aby s národom nevybabrali. Použili lesť, akej sú schopní. Najprv voľby, a potom nám môžete fúkať do... Ďalšie sú až o štyri roky. Dovtedy vymyslia nejakú novú fintu. (Inšpiráciu dáva sám Fico: V parlamente už je návrh, aby rokovania vlády boli neverejné. Keďže sme všetci blbci, vsunuli to do zákona o - tripartite.) Starú fintu, ktorá sa pri odmenách vždy objaví, už všetci poznáme - tentoraz je to detská onkológia, ktorá sa vyskytla ako marketingová adresa, na ktorú pošlú peniaze. Logika je železná: Podporovať zdravotníctvo a charitu je cez poslanecké odmeny jednoduchšie, ako schváliť dotáciu rovno.
Môžeme súhlasiť s poslancom Bruňákom z Terasy, že "je to podvod na voličoch", ale to je tak všetko, čo môžeme. Spôsob, akým sa v samospráve nakladá s verejnými zdrojmi, nehovorí len o plytvaní peniazmi, ktorých je, samozrejme, škoda, ale o samotnej filozofii výkonu funkcie a vzťahu k mandátu. Ak si títo ľudia privlastňujú nezaslúžené peniaze bez zábran, hanby a verejne napriek tomu, že budú zajtra v novinách prepieraní a vysmievaní (cez slzy), kto im uverí, že išil do zastupiteľstva ako do verejnej služby? Ak sa nad tým na sekundu zamyslíme, tak ísť po peniazoch do vlastného vrecka takpovediac cez mŕtvoly a súčasne pracovať pre verejné dobro sa vzájomne temer vylučuje. Veď aj keď si už niekto ozaj myslí, že si (mimoriadnu) odmenu zaslúži, tak mediálny krik a odsúdenie ľudí, ktorí to sledujú, musia stačiť, aby oplakal tých zopár tisíc. Ak napriek tomu túžba po mamone základný rozum a sebaomedzenie prekričí, tak to je už známka, že poslanec je orientovaný výhradne na seba.
Z hľadiska akejsi všeobecnej demokracie sa treba pýtať, kde berie staré zastupiteľstvo mandát na to, aby sa po voľbách, ktorými vznikol nový orgán, ešte schádzalo a rozhodovalo. Ustanovujúca schôdza nového zastupiteľstva, hoci ešte nebola, nehrá rolu. Voľbami jednoducho končí politická legitimita starého. Ak je toto právne v poriadku, tak v zákone je diera. Predstavme si, že by po parlamentných voľbách, ktoré vyhral Fico, ešte Hrušovský zvolal "starú" NR SR a odhlasovali nejaké zákony, napr. o financovaní politických strán. Absurdné. Toto neexistuje sto percent nikde, to je nejaký košický (slovenský) zlepšovák.
Nikde inde, len v politike je možné, aby si ľudia sami určovali odmeny či platy. To je systémové jadro plytvania. Keby toto bolo dovolené v súkromnom sektore, reformy-nereformy, rast slovenského HDP by nebol 10 percent, ale nula, alebo v mínuse. Polovica podnikov a služieb by zajtra zbankrotovala. Verejný sektor, kde zodpovednosť nie je osobná, ale rozptýlená, čiže fakticky žiadna, je iná káva. Privilégium samourčovania miezd, požitkov a rôznych paušálnych i nepaušálnych náhrad, nielen v samospráve, je privilégium, ktoré sa dá smelo prirovnať k imunite, škody sú však omnoho vyššie. V samospráve je situácia ešte o to horšia, o koľko je horšia kvalita ľudí, ktorí sa na kandidátkach objavujú, a o koľko je verejná odozva slabšia. Pri nákupe čohokoľvek, čo stojí pár stoviek, ľudia v obchode vyberajú aj hodinu, nechajú si výrobok predviesť a pýtajú záručný list. Je to preto, lebo si vážia peniaze, ktoré zarobili. Tých istých ľudí nechávajú ľahostajnými tisíce, ktoré odvedú (niektorí aj mesačne) na daniach. Až si raz uvedomia, že prostriedky, ktoré poslanci rozkrádajú, sú ich vlastné, prídu na zastupiteľstvá s lopatami a vyženú kupcov z chrámu. Pekné Vianoce.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
