Prešov, Prešov a Sabinov. Začiatkom 14. storočia Prešov, Sabinov a Veľký Šariš vytvorili spoločenstvo troch Toryských miest. Triedenie a zoskupovanie miest pokračovalo aj v ďalšom období. Na prelome 14. a 15. storočia sa vyformovalo známe združenie piatich východoslovenských miest, ktoré poznáme pod názvom "Pentapolis", z nich boli tri mestá zo Šarišskej stolice a po jednom zo Spišskej a Abovskej stolice. Zo Šarišskej stolice k nim patril Prešov, Sabinov a Bardejov. Osobitné zoskupenie tvorili banské mestá na Slovensku, ale do tejto kategórie nepatrilo žiadne mesto z východného Slovenska. Vytvorilo sa aj zoskupenie dvanástich väčších miest, ktoré nepatrili do kategórie stredovekých kráľovských a medzi nimi boli: Stará Ľubovňa, Gelnica, Podolínec a Spišská Nová Ves.
Osobitnú skupinu v Uhorsku tvorili tavernické mestá, medzi ktoré z terajšieho územia Slovenska patrili: Bratislava, Bardejov, Košice, Prešov a Sabinov. Polovica z nich pripadala na mestá zo Šarišskej stolice. Zvláštnu pozornosť z uvedených miest si zasluhuje Sabinov, ktorý využíval určité výhody zoskupenia a tiež určitú dobu patril do členstva.
Slovenské slovo "taverník", latinské slovo "tavernicus" a maďarské slovo "tárnok" súvisia so slovanským slovom "tovor", čo znamená truhlica. Pod taverníkom sa rozumie vysoký funkcionár alebo s ním spojená inštitúcia, ktorá sa pod uvedeným názvom vyskytovala výlučne len vo feudálnom Uhorsku. Podľa PhDr. Leona Sokolovského CSc. z Katedry slovenských a českých dejín a archívnictva FF UK v Bratislave, ktorý podrobnejšie vysvetľuje slovo taverník: "Na základe lingvinistických, historických, historicko-právnych a iných odborných analýz, pod ktoré sa podpísali významní univerzitní profesori a ostatné vedecké autority, možno teda opäť potvrdiť, že historicko správny termín taverník má slovanský (slovenský) pôvod. Z neho vychádza tak latinský tvar "tavernicus", ako aj maďarský "tárnok".
Taverníkom sa označovala osobnosť, ktorá sa starala o kráľovský majetok (hospodárstvo) a spravovala iné inštitúcie, odvodené od základného slova. Z inštitúcií sa najčastejšie stretávame s pomenovaním "tavernícke mestá", medzi ktoré patrili len vybrané stredoveké kráľovské mestá, ktoré zo svojho postavenia mali určité hospodárske, ale predovšetkým politické výhody.
Vo funkcii kráľovského taverníka v Uhorsku sa vystriedalo množstvo významných osobností. Spomeňme aspoň dvoch. Kráľovským taverníkom za panovania kráľa Karola Róberta sa ním pre rok 1322 - 1323 stal vojvoda Filip Druget a v časoch života Bátoryčky aj Alexej Turzo. Taverníci mali vysoké právomoci pri menovaní, spravovaní a odvolávaní niektorých vysokých funkcionárov taverníckych inštitúcií napr. v mincovniach, komorách a inde. Taverník patril k členom kráľovskej a miestodržiteľskej rady Uhorska.
O postavení taverníckeho mesta Sabinova sa píše aj v publikácii Dejiny Sabinova (na strane 143), kde sa okrem iného uvádza tento test: "Politické privilégiá Sabinova a jeho právne postavenie boli odlišné ako v prípade Prešova a Bardejova. Sabinov nepatril do skupiny taverníckych miest, ale bol podriadený kráľovskému taverníkovi. V 17. storočí využíval niektoré výsady taverníckych miest a tak rástla jeho politická váha. Ako trest za účasť na protihabsburskom odboji zbavil ho kráľ Leopold I. mandátom zo dňa 6. augusta 1694 neprávom užívaných výhod taverníckych miest a odovzdal ho do správy kráľovského taverníka. Napriek protestom a snahe mestskej rady a podpory ostatných miest pentapolity mu už tieto privilégiá neboli priznané".
Po zániku Uhorskej komory v roku 1528 začali sa zmenšovať práva a postavenie taverníka v Uhorsku vzhľadom k predchádzajúcim časom. Funkcia taverníka nebola zrušená a pretrvávala naďalej až do revolučných rokov a v roku 1849 bola funkcia taverníka úplne zrušená. Zdôvodňovalo sa to zavádzaním novej organizačnej štruktúry v usporiadaní Uhorska, kedy nastupovali namiesto feudálnych kapitalistické vzťahy.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
