Na diaľnici medzi Milánom a Parmou po kolízii s osobným autom a následnej čelnej zrážke z kamiónom zahynul za volantom svojho vozidla legendárny pilot F1 Gianclaudio (Clay) Regazzoni (5. 9. 1939-15. 12. 2006). V kráľovskej disciplíne automobilového športu jazdil v rokoch 1970 - 1980 v tímoch Ferrari, BRM, Ensign, Shadow a Williams. Pozornosť na seba upútal hneď pri svojom debute na GP Holandska 70, kde štartoval zo šiesteho miesta a skončil štvrtý. Presne rovnaký výsledok zopakoval aj pri svojom druhom štarte na Silverstone a už piaty pokus na Monze premenil na víťazstvo! (Mimochodom boli to preteky, kde sa v tréningu zabil Jochen Rindt, ktorý neskôr získal titul in memoriam). Regazzoni jazdil na Ferrari a víťazstvo pred domácim publikom si poriadne vychutnal. V Maranelle zostal spolu s Jacky Ickxom tri roky. V roku 1973 sa potom stretol v tíme BRM s Niki Laudom s ktorým vytvoril vynikajúci tandem. O rok neskôr, keď nový manažér Luca Montezemollo tvoril nový tím, rozhodol sa vedľa nádejného Laudu angažovať aj skúseného Švajčiara. A neoľutoval. Táto dvojica v rokoch 1974 až 76 vytvorila najslávnejšie obdobie "červených" pred Schumacherom. Lenže ani to starý pán Ferrari neodcenil a pre rok 77 dal prednosť Argentínčanovi Reutemannovi. Rega musel odísť. Prijal ho Mo Nunn, pre ktorého bol Clay najväčšou hviezdou, akú kedy mal. Zďaleka mu však nebol schopný poskytnúť potenciál na aký bol Švajčiar zvyknutý v Maranelle. O rok neskôr teda odišiel k tímu Shadow a v roku 1979 sa usadil po boku Alana Jonesa v kokpite sľubne sa rozvíjajúceho tímu Williams. A práve tu prežil Rega svoju labutiu pieseň, keď to bol práve on, kto na GP Anglicka priviezol Frankovi Williamsovi jeho vytúžené prvé víťazstvo a naštartoval fantastickú víťaznú sériu, ktorú Jones o rok neskôr završil titulom. To však už Rega jazdil znova v ožívajúcom tíme Mo Nunna a veril na lepšie časy. Opak bol však pravdou. Pri štvrtých pretekoch sezóny, na mestskom okruhu v Long Beach, sa Švajčiarovi zlomil brzdový pedál a takmer v plnej rýchlosti narazil čelne do betónových zvodidiel, ktoré posunul asi o 1,5 metra. Pri tak vysokom preťažení sa utrhol motor a narazil Clayovi rovno na chrbticu. To spôsobilo ochrnutie dolných končatín a definitívny koniec kariéry. Rega sa však nevzdával a ako pravý bojovník roky skúšal všetky možné spôsoby na navrátenie mobility. Márne. Postupne sa teda zo svojim stavom zmieril a doprial si aspoň niekoľko pretekov s vozidlom na ručné ovládanie (podobne ako v súčasnosti Zanardi). Jeho úžastným triumfom je aj účasť v náročných pretekoch Paríž Dakar v osemdesiatych rokoch. V ostatnom čase Regazzoni pôsobil ako spolumoderátor talianskej televízie pre závody F1. Jeho smrť nás zastihla presne v deň, keď Fernando Alonso prvýkrát oficiálne zasadol do monopostu McLaren na testoch v Jereze a rovnako tak vnuk bývalého Regazzoniho tímového kolegu z tímu Ferrari (1970), Mária Andrettiho, 19-ročný Marco Andretti debutoval za volantom Hondy v F1. Beh dejín je teda neúprosný. Jeden odchádza a ďalší prichádzajú! Zbohom Clay! Určite nezabudneme. Posledná rozlúčka s Regazzonim bola včera v svätej bazilike v Lugane vo Švajčiarsku. Po nej nasledoval súkromný obrad a uloženie pozostatkov v malej dedinke Porza.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
