zvykom, malo však svoje trvalé miesto v živote dediny. Oblátky sa začínali piecť po Lucii, v týždni, ktorý bol vyplnený prípravami na sviatky a učiteľ sa mal postarať, aby boli oblátky na každom vianočnom stole. Pred niekoľkými storočiami mali učitelia túto povinnosť, či službu uvedenú aj v prijímacej zmluve.

Deň Lucie

Najprv si pripomeňme deň Lucie, aký to bol deň? Bol považovaný za najvýznamnejší zo stridžích dní. Lucia pochádzala zo Syrakúz a zomrela okolo roku 300 ako martýrka. Podľa legendy, ktorá má viac verzií - najstaršia je v Danteho Božskej komédii - si Lucia vylúpila obe krásne oči na protest proti núteniu na sobáš s pohanským ženíchom, ktorého očarila očami, a poslala mu ich na miske. Panna Mária ju za to obdarila ešte krajšími očami. Podľa tejto legendy sa misa s očami stala charakteristickým znakom Lucie a veriaci sa začali utiekať k Lucii pri očných ochoreniach.

Na rozdiel od tejto kresťanskej legendy ľudové vrstvy u nás považovali Luciu za najväčšiu z bosoriek, lebo keď ju údajne hodili do plameňov, aby ju upálili ako strigu, oheň ju nespálil a žila ďalej. Z tejto ľudovej legendy sa začal tradovať zvyk, že rôznymi prostriedkami zaužívanými proti zlým duchom, sa začali pred ňou chrániť. V predvečer Lucie na celom Slovensku jedli cesnak - aj deti - a jeho ochranný účinok zvyšovali tým, že si ním robili krížik na čelo, sluchy, bradu aj zápästie, večerali chlieb s cesnakom. Trojkráľovou kriedou, cesnakom a posvätnou soľou robili kríže na dverách domov a odriekali modlitbu. V 18. storočí robili kríž aj kolomažou, o čom svedčí aj zistenie superintendenta Daniela Krmana, keď navštívil niektoré farnosti na vidieku a určil pokutu desať grajciarov každej žene, ktorá urobí na Luciu kolomažou kríž.

V minulých storočiach ľudia na Luciu okiadzali kravy dymom z posvätných rastlín. Svätenou vodou, do ktorej dali kúsok chleba denne od Lucie do Vianoc kropili jedľovou vetvičkou a obilným kláskom celý dom, aj stajne. Kravám, ovciam a kozám dávali cesnak, aby im strigy, ktoré prídu na Luciu do maštale neodobrali mlieko. Gazda v stajni na dverách urobil cesnakom tri kríže, niekde dávali zvonku pred dvere snop slamy, aby striga, ktorá chce vojsť dnu, musela spočítať všetky slamky, kým nezakikiríka kohút. Strigy vyháňali z gazdovstiev aj z dediny obecní pastieri trúbením pred každým domom a skončili na krížnych cestách, kde sa mali na Luciu schádzať bosorky. Z chotára ich vyháňali praskaním korbáčov, pískaním, zvoncami, trúbením na rohoch dedinský mládenci. Táto magická ochrana a spústa ďalších úkonov trvala od večera 12. do večera 13. decembra, kedy sa o polnoci končil deň Lucie a od 14. sa už začali piecť oblátky.

Každý mal svoje povinnosti

Pri príprave na pečenie oblátok, na samotnom pečení a roznášaní mal každý vymedzené povinnosti. V každej dedine mali svoj poriadok. Najčastejšie však učiteľ v predstihu niekoľkých týždňov pred Luciou poslal žiakov po domoch, aby zaspievali pieseň, ktorú ich naučil a ňou požiadali obilie na múku. Niekde chodili deti po domoch na Martina, aj pred ním, najneskoršie však na Katarínu. Žiaci vyzbierali od gazdov pšenicu na oblátky a pre učiteľa vajíčka, údené mäso, klobásky, fazuľu aj iné potraviny. Učiteľovou starosťou bolo dať zomlieť pšenicu do mlyna. V niektorých dedinách bol obecný mlyn a vtedy dával múku mlynár. Keď bol mlynár v inej obci a včas nezomlel zrno, múku na oblátky dal učiteľ. Gazdiné priniesli do školy mlieko, vajcia, maslo v deň, kedy sa začalo pripravovať cesto na oblátky. Mládenci priniesli drevo a mali po celý čas pečenia na starosti oheň, tiež pomáhali pri pečení. Železná forma bola ťažká a napiecť oblátky pre celú dedinu nebolo také jednoduché. Pre každú rodinu musel učiteľ rátať z dvoma - troma oblátkami na jedného a pripraviť ich do košíkov. V tom pomáhala už manželka, presne vedela, koľko členov v domácnosti bolo v domoch. Do košíka pripravovali tri druhy: vodové, mliečne a trubičky - tie boli navrchu ako na ozdobu, tiež 2 - 3 lebo ich pečenie bolo náročnejšie. Žiaci sa iba prizerali na celú procedúru pečenia a skrúcania, pomáhali iba pri košíkoch a opakovali si vinše, ktorými mali v každom dome ohlásiť príchod Vianoc a popriali rodinám a ich gazdovstvu všetko najlepšie. Odovzdali oblátky, za čo ich všade odmenili mincou, väčšiu dali pre učiteľa a prázdny košík, s ktorým deti vinšovali naplnili pre neho potravinami. Taký bol rituál pečenia a roznášania oblátok.

Pečenie na úkor učenia

Takáto "mimoškolská" činnosť učiteľa, ktorá sa však nedotýkala len pečenia oblátok na dedine, mala aj menej radostné stránky. Dočítali sme sa o nich v Slovenských národných novinách (11. 5. 1847) v článku pod názvom "O škodních pobočních prácach školních učitelov". Tento úvodník pečenie označuje za zlodeja času potrebného na vyučovanie mládeže. "Kedi a jako tá običaj povstala, že ku vjanočnej slávnosti učitelia oblátki po celej svojej cirkvi bohatim aj chudobnim posjelajú, ňech sa dopitujú dúležitejší, dost na tom, že velá je učitelov, ktorí 8 až do 12 aj vjacej tisíc oblátok pijecť musejú" - píše autor M. M. M. Uvádza aj platové pomery učiteľov, ktoré sú žalostné, lebo v tom čase nemajú pevný plat a sú odkázaní na milodary rodičov svojich žiakov. Poukazuje na to, že sa učiteľ nemôže zmeniť na pekára, lebo by mohol veľa pokaziť a nemôže sa ani spoľahnúť na mendíkov ani žiakov, ale musí sa často postarať o odbornú pomoc na prípravu cesta. Musí však na pečenie aj na žiakov dozerať, aby nespôsobili nejakú škodu. Týmito prácami sa vynechá týždeň vyučovania. Ďalší týždeň sa musia mladší žiaci učiť vinš, lebo to požadujú rodičia pri odovzdávaní oblátok, "... abi i tí najmenší chlapci, ktorí len pár tíždňami pred adventom s abecedou do školi prišli, veďeli im s oblátkami zavinšovať, bo to je prvá mjera, ktorou pokrok v známosti svojich ďetí merajú."

Starší žiaci sa vinš naučia za jeden deň, ale kvôli mladším sa nemôžu učiť celý týždeň a nenaučia sa nič. Na ďalší sa roznášajú oblátky a to aj na vzdialené salaše a samoty, čo je tiež na úkor výuky. "Štverti a pjati tíďen sú slávnosti, v ktorom zase chlapci s kantáciou po celej cirkvi choďja" - kritizujú noviny a poukazujú aj na nepriaznivý výchovný vplyv i na narušenie mravov. Stávajú sa aj nepríjemné veci, keď sa deti aj napriek napomínaniu učiteľa, aby sa neponáhľali a boli opatrní, aby sa nepolámali oblátky, predbiehajú aj pobijú. Niektorí si nechajú grajciar alebo groš, ktorý dali pre učiteľa, lebo predsa len príležitosť robí zlodeja. Nepríjemnosti má aj učiteľ, keď mu ľudia vyčítajú, že poslal samé dolámané oblátky, alebo ich vôbec neposlal. Aj to sa stávalo, že žiaci nejdú tam, kam ich poslali, alebo že niektorý poslali oblátky späť, lebo "... vraj nemajú čo za oblátki dať."

Autor úvodníka sa obracia na všetky cirkvi, kde sa udržiava obyčaj pečenia oblátok učiteľom, aby jej učiteľa pozbavili. Je veľmi drahá pre vidiecke školy stratou času (zvykom bolo začínať školský rok od októbra, kedy už boli urobené hlavné poľnohospodárske práce, čiže sa vynechal ďalší mesiac), ktorá sa meria vedomosťami. A tie sa do konca roka nedajú dobehnúť. Navrhuje, aby učiteľom určili stabilný plat. V Hontianskej stolici už tak v roku 1846 urobili a zrušili pečenie oblátok. Od Vianoc roku 1847 ich nebudú piecť učitelia ani v Novohradskej cirkvi a namiesto toho budú mať "náhradu v hotových peňjazoch. Ňech to velectené obecenstvo rozsúďi, aj keď o tejto veci inakšje smíšľa."

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.