Na olympiáde v Pekingu by sa bál len bezvetria a klonovaných Číňanov

Prečo píšeme v zime o letnom športe? Našťastie, zem je guľatá, na každej pologuli je trochu inak a taký windsurfing sa dá robiť prakticky za každého ročného obdobia. Počas našej zimy trebárs v teplučkej thajskej Pattayi, kde sa v druhej polovici novembra na pláži Wong-Amat konali majstrovstvá sveta "plachtárov".

V medzinárodnej triede raceboard šokoval 47-člennú konkurenciu 34-ročný Slovák, člen košického Akademika TU Patrik Pollák, ktorého po desiatich rozjazdách korunovali titulom svetového šampióna. Podobný úspech história slovenského windsurfingu nepamätá. A svetový len zriedkakedy pripustí, aby mu kraľoval suchozemec. "No nie je to až taká zriedkavosť, veď olympiádu v Sydney vyhral Rakúšan. Samozrejme, absolútny profík, mal toho už dosť najazdené, kým sa z neho stal olympijský víťaz. No netreba sa narodiť na pláži aby z vás bol dobrý surfista, na vrchol sa dá prepracovať aj bez toho, aby ste žili pri mori. Treba len v správny čas začať chodiť po pretekoch, ak máte prostriedky," tvrdí dlhoročná slovenská surfárska jednotka.

V thajskom vetríku Patrik nechal za sebou známeho Taliana Riccarda Giordana, Tak Sum Wonga z Hongkongu a celý rad prevažne ázijských surferov. Vyhral päť z desiatich rozjázd, dvakrát bol druhý, dvakrát tretí, a pred poslednou jazdou už ani nemusel položiť svoju dosku na morskú hladinu, lebo najhorší výsledok sa mu aj tak škrtal, a on mal na dotierajúceho Taliana dostatočný náskok. Stačilo sa mu pozerať na plachty súperov z brehu. Po titule akademického majstra sveta pred trinástimi rokmi a rade víťazstiev či medailových umiestnení na mnohých domácich i zahraničných regatách je triumf v Pattayi jeho životný výsledok. Že to môže v Thajsku vypáliť dobre, svedčil aj jeho triumf na otvorených majstrovstvách Francúzska neďaleko Marseille dva týždne pred svetovým šampionátom.

Stále verný klubovým farbám

Windsurfing je v rodine Pollákovcov hlboko zakorenený. Otec Jozef bol dokonca jedným zo zakladajúcich členov Slovenskej asociácie windsurfingu, ba štrnásť rokov jej aj šéfoval, a dodnes brázdi vodu na rôznych veteránskych súťažiach nad šesťdesiat rokov. Sestra Barbora s manželom Radom, keď im to práca vo firme dovolí, žnú zas surfárske úspechy vo Fínsku, kde už nejaký čas pobývajú. A Patrik nemá na Slovensku konkurenciu už pekných pár sezón.

Odvtedy čo ho otec prvý raz posadil do malej plachetnice pred štartom detských jachtárskych pretekov na Šírave ubehli už takmer tri desaťročia. "Preteky sa tam vtedy konali skoro každý víkend. Od šiestich rokov som robil aj lyžovanie, ale pre problémy s kolenami som to musel nechať, navyše, na ten šport som nemal kilá." Jachtárskym plachtám zostal verný, aj keď z detskej loďky postupne presedlal na vratkú dosku, a od pätnástich sa pravidelne zúčastňuje súťaží vo windsurfingu.

Od začiatku jazdí za Sláviu, neskôr Akademik TU Košice, techniku tu aj vyštudoval, a nikdy nemal v úmysle, ako sa hovorí, zmeniť klubový dres. "Aj keď ma ťahali do bratislavského Slovana, ktorý, tak ako vo väčšine športov, je u nás mega klub. Záujem z ich strany bol odvtedy, keď som začal robiť výsledky. No ja som verný Akademiku, ktorý zo surfárskych republikových šampionátov už tradične berie najviac medailí. Ale aj ďalšie košické kluby, ako Metropol či veterinári, vždy patrili na Slovensku k najlepším. Iba raz som bol nútený zmeniť farby, keď som počas vojenčiny pretekal za banskobystrickú Duklu." Ako jej reprezentant cestoval na svoju druhú olympiádu do Sydney.

Prvý raz si obliekol olympijskú rovnošatu slovenského tímu v roku 1996 na hrách v Atlante, čím sa mu splnil veľký sen, ktorý sníval odvtedy ako začal surfovať. "V roku 1988, keď bola olympiáda v Soule, som vždy čakal dlho do noci, len aby som videl desať či dvadsaťsekundové spravodajstvo z jachtingu. A sníval som o tom, že aj ja raz budem na olympijských hrách štartovať. Keď som o osem rokov neskôr išiel do Atlanty, bola to pre mňa najväčšia frajerina." V 46-člennom štartovom poli windsurfistov obsadil 27. miesto.

Olympijskú formu a pohodu ešte dokázal zúročiť na akademických majstrovstvách sveta na Cypre, odkiaľ sa vrátil s ´červeným vysokoškolským diplomom´, na vlnách Stredozemného mora si doplachtil po najcennejší kov. "Bol to super výlet, lebo som tam nešiel sám, a všetko som mal zabezpečené. Víťazstvo som vybojoval na požičanom surfe, ale trošku ma mrzelo, že som ani nestál na stupňoch víťazov, organizátori mi dali placku v jedálni, lebo naša výprava cestovala domov už o deň skôr ako sa odovzdávali medaily." S jeho víťazstvom jej vedenie asi ani nerátalo...

O štyri roky neskôr mal česť bojovať na olympijskej regate v Sydney. Polepšil si o jednu priečku, skončil 26. "To je dobrá tendencia, keď to pôjde takto ďalej, o sto rokov olympiádu vyhrám," smeje sa Patrik zo svojich výpočtov.

Prirodzene, titul svetového šampióna z Pattaye ho oprávňuje pomýšľať aj na rýchlejšiu postupnosť v ceste za olympijským zlatom, pravda, ak sa do Pekingu prebojuje. K tomu sa treba preorientovať na olympijskú triedu, pridať aj pár kíl na váhe, aby spĺňal normu, a načasovať formu na neľútostnú kvalifikáciu. Tá sa uskutoční na budúce leto v Portugalsku a v januári 2008 na Novom Zélande. "Na oboch svetových šampionátoch sa pôjde iba olympijská trieda, a len odtiaľ sa dá ísť na olympiádu. Medzi pretekármi z päťdesiatich či šesťdesiatich štátov treba vybojovať miestenku pre svoju krajinu. Nárok má len tridsaťpäť krajín, jedno miesto majú isté organizátori z Číny. V Portugalsku treba skončiť tuším do 24. miesta v redukovanom poradí, to znamená, že keby boli pred vami aj tridsiati Francúzi, právo účasti na olympiáde bude mať iba jeden, z každého štátu môže štartovať jediný pretekár. O zvyšných desať miest sa bude bojovať na Novom Zélande."

Patrik si na tretí štart pod piatimi farebnými kruhmi trúfa, aj keď olympijskou triedou príliš nadšený nie je. "Ten surf totiž nie je dobrý na slabý vietor, a olympijská regata bude vo veľmi slabom vetre, lebo v Qingdao nikdy nefúka. Nefúkalo ani na predolympijskej regate. Preto by bolo dobré tú trať si vyskúšať. Olympijská trieda je aspoň spravodlivá v tom, že všetci budú mať rovnaký materiál a je len na surfistovi čo na ňom dokáže."

Ten surf nie je problém zohnať, ale ho zaplatiť. Kompletná olympijská výbava vás totiž vyjde na 160-tisíc slovenských korún. A prechod z raceboardu do "olympic class" si vyžaduje aj úpravu hmotnosti pretekára, aby zodpovedala súťažným reguliam. "Potrebujem pribrať tri až štyri kilá. Pomaly sa prispôsobujem, ale nejde to tak rýchlo, v mojom veku musím pracovať postupne, aby som si pri tom udržal svalovú hmotu. V Bratislave mám kondičného trénera, ktorý patrí na Slovensku k špičke." Bez perfektnej fyzičky vám totiž nepomôže ani vrtuľa na konci dosky. "Fyzicky je to veľmi náročný šport, najviac sú namáhané ruky a chrbát. Čo sa týka fyzickej záťaže, jedna rozjazdu pre surfistu prirovnávajú k behu na desaťtisíc metrov."

Pollák takmer ako Poliak

Čím je Peking bližšie, tým je v olympijskej triede hustejšie. "Už tohto roku bolo na svetovom šampionáte okolo stovky ľudí, počas kvalifikačných pretekov ich bude možno stošesťdesiat." Olympijská regata je lákadlom pre každého surfera. A nikdy nemá jasného favorita. "Absolútnou svetovou špičkou sú Francúzi, Poliaci, Novozélanďania, tlačia sa tam i Holanďania, dobrí sú už aj Ukrajinci, hoci je to len jeden muž a jedna žena, ale vo Svetovom pohári figurujú na popredných priečkach. Trochu sa však vytrácajú Američania, pretože to pre nich nie je šport, kde sa dajú zarobiť peniaze. Doma budú veľmi silní Číňania, lebo v slabom vetre sú ako utrhnutí. V silnejšom vetre však majú problémy." Číňania dominovali aj na predolympijskej regate, jeden z nich vyhral, ďalší bol tretí. "Vklínil sa medzi nich iba jeden borec z Hongkongu a Poliak. Smiali sme sa, že ich majú naklonovaných, lebo ich je toľko veľa a všetci sú rovnakí. Na domácich pretekoch sa ich zíde dvesto až tristo, takže vôbec nemusia chodiť na súťaže vonku."

Zato košický windsurfista tam musí byť väčšiu časť roka, keď si chce udržať nejaký výkonnostný level. "Keď je dobrá sezóna, som vonku aj osem mesiacov." Keďže je zo Slovákov prakticky sám, väčšinou robí spoločnosť Poliakom. "S nimi sa pripravujem a chodím po pretekoch vlastne odvtedy, odkedy surfujem. Je to pre mňa veľká pomoc, napríklad keď sa s nimi môžem odviezť z letiska, alebo ma apartmán vyjde lacnejšie, ako keby som bol sám. Ja im, na oplátku, najmä pri cestách po Európe, môžem trošku pomôcť so servisom, keď idem autom sám. Požičiam kliešte či šrubovák, aj keď sa občas stane, že sa tie nástroje zabudnú ku mne vrátiť..."

Napriek tomu je s nimi dobrý kamarát. "Snažím sa s nimi trénovať čo najviac. Oni nemajú problém s financiami, lebo jachting je jeden z ich národných športov, odvtedy čo Mateusz Kusniewicz vyhral triedu Finn na olympiáde v Atlante. Do jachtingu dotiahli peniaze a nechodia na to, na čo majú, ale tam, kde je najlepšie. Aj pre mňa je spolupráca s nimi šancou, aby som na vode nebol sám. Lebo keď je človek sám, tak si myslí, že je najlepší na svete, no keď idete s inými, tak vidíte kde ste. A ja viem kde je špička. Je to skupina ľudí, ktorú poznám už niekoľko rokov, tí, s ktorými som kedysi pretekal, sú dnes už tréneri. Za tie roky je to možno už tretia generácia pretekárov." A Poliaci ho už berú tak trochu za svojho. "Keď niekde vyhrám, tak je to vraj poľské víťazstvo, veď sa volám Pollák..."

Kým Poliaci robia windsurfing profesionálne, Patrik vraví o sebe, že je profesionálny amatér. Kedysi si na financovanie svojho športu čosi privyrábal v dubnickej firme na výrobu surfov, dnes má firmu vlastnú, propagujúcu kitewing. "V zastúpení pre Slovensko a Česko. Robíme aj nejaké fotky či videá z tohto športu. Ale nemôžem povedať, že by som bol vďaka tejto činnosti práve milionár." Kitewingom, teda akýmsi plachtením na lyžiach, si Patrik sám kráti zimnú sezónu, vo Fínsku, kde tento šport vznikol a kde žije jeho sestra s manželom. "Je tam veľa snehu, zamrznuté more a fúka vietor, pre kitewing ideálne podmienky. Ale pre mňa je to len príprava na windsurfing."

Ním žije vlastne celá rodina Pollákovcov, až na mamu, ktorá opustila tento svet keď mal Patrik jedenásť. "Otec nás tak vychovával sám." A Patrik je majstrom sveta aj jeho zásluhou. "Stále mi je najlepším radcom. Má už šesťdesiattri rokov, ale stále jazdí, vo veteránskej kategórii. Ich výsledky sa rátajú zvlášť, ale rozjazdy máme spoločné." A Pollák starší sa ešte rozhodne nenechá synom, svetovým šampiónom, zahanbiť. "Keď mu vyjde nejaká stúpačka, tak je na prvej bójke predo mnou, ba dokázal ma aj poraziť, na majstrovstvách republiky, keď som si poplietol trať..."

Olejový tréning v Pattayi

Inak dobre organizovaný svetový šampionát v thajskej Pattayi mal aj chybičku krásy, o ktorej sa radšej v v miestnych médiách pomlčalo. Nevedno ako, pár dní pred súťažou sa do mora, v miestach kde sa trénovalo a bola tam aj vytýčená trať, dostal olej. "Nik o ňom nevedel, tak sme tam počas tréningu vpálili, a potom sme museli umývať surfy benzínom. Čo na tom, až na ten smrad sa dá jazdiť aj na oleji, ale nepríjemné boli olejové guličky ktorých sa naše surfy dlho nemohli zbaviť. Ešteže nabehli Thajčania s vedrami a vodu i pláž včas vyčistili," prezradil Patrik pikošku z Wong-Amat Beach.

Bohuš MATIA

Autor: Baran

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.