"Nenastupoval som na ihrisko pod nejakým tlakom, tréner iba chcel, aby som hral to, čo viem"

Iba máločo nasvedčovalo tomu, že na štadióne v komplexe Zayed Sports City v hlavnom meste Spojených arabských emirátov Abú Dabí sa v nedeľu hral medzištátny futbalový zápas. Desivo prázdne tribúny, žiadne hymny, aj s tou úrovňou to bolo všelijaké. Ale treba dať čiarku nášmu národnému mužstvu, pretože v kráľovstve petrodolárov malo oficiálnu hlavičku - Slovensko.

V modrých dresoch so štátnym znakom nastúpili aj dvaja Košičania, 27-ročný stredopoliar Mário Bicák, a jeho "záložný", trocha defenzívnejší a o rok starší klubový kolega, Pavol Majerník. Jeden od začiatku, až do 83. minúty, druhý aspoň na poslednú polhodinku. Preňho však bola veľmi vzácna, lebo bola v reprezentačnom mužstve premiérová.

Pekný darček pod vianočný stromček, čo poviete, Paľo?

"Ja by som to nebral ako vianočný darček, skôr ako príležitosť od trénera. Aj keď hovoril, že je to príležitosť pre mladých hráčov, perspektívnych pre reprezentáciu, a ja som bol v tom výbere najstarší."

Tréner Kocian si chcel otestovať hráčov pre budúcnosť, len máloktorý z futbalistov, ktorí boli v emirátoch môže rátať s tým, že by zasiahol už do tejto európskej kvalifikácie. Keď sa začne nová, na majstrovstvá sveta v Južnej Afrike, budete mať blízko k tridsiatke, ako z tohto pohľadu vidíte svoju reprezentačnú perspektívu?

"To je veľmi ťažká otázka, pretože neviem povedať či sa v mojom prípade dá hovoriť o perspektíve do budúcnosti. Aj preto som bol touto pozvánkou veľmi prekvapený," vraví rodák z Vrbového, ktorý uzrel svetlo sveta presne na Silvestra v roku 1978. Po pôsobení v tamojšom dorasteneckom tíme, neskôr na Myjave, šiestich sezónach v druholigovom ŠKP Devín, v Senci a Ličartovciach, je to preňho prvá sezóna v najvyššej domácej súťaži. Do národného A-tímu sa dostal bez akejkoľvek reprezentačnej skúsenosti. "Nehral som v žiadnom mládežníckom výbere, nejako ma to obišlo. Toto bol môj prvý štart v reprezentácii vôbec."

Možno to pripísať tomu, že ste na ihrisku menej nápadný, alebo že si tréneri natoľko nevážia tvrdú drinu na menej atraktívnom poste defenzívneho stredopoliara? "Neviem, asi skôr preto, že v Devíne, Senci i Ličartovciach som bol iba druholigový hráč. A je jasné, že z prvej ligy je cesta do reprezentácie ľahšia."

Nemálilo sa vám tých 25 minút od trénera Kociana? Striedajúci hráč to má vždy ťažšie ako "záklaďák".

"Bol som rád, že to bolo aspoň tých dvadsaťpäť minút. Je pravda, že z lavičky sa naskakuje do hry dosť ťažko, viedli sme 2:0 a bol to už taký otvorený zápas, hralo sa hore-dole, vtedy sa už nedalo hovoriť o nejakom hernom systéme, ktorý by bolo treba dodržať. Od trénera som dostal iba pokyny, aby som hral to čo viem, a na čo mám. Nenastupoval som na ihrisko pod nejakým veľkým tlakom. Dotyky s loptou som nerátal, veľa ich síce nebolo, ale bol som rád, že som si zahral."

Čo spoluhráči, poznali ste sa s niekým aj bližšie?

"V prvom rade bolo dobré, že som tam nešiel sám, že sme boli s Máriom z Košíc dvaja. Z chlapcov čo boli v emirátoch sa najviac poznám so Stanom Šestákom, Palim Sedlákom, ešte z čias, keď som pôsobil v Bratislave, aj s Kamilom Kopúnkom, skôr s tými západniarmi. A s ostatnými sa spoznávam v tejto sezóne v ligových bojoch."

Aj na ne chodí viac divákov, ako bolo na krásnom štadióne v Abú Dabí, po tejto stránke to asi bola pre vás trochu rozpačitá premiéra v národnom mužstve.

"Naozaj, to bola trošku chyba, že na zápase neboli diváci, chýbal tomu trošku väčší náboj. Asi tí arabskí šejkovia majú iné záujmy ako futbal. Ale inak bola pre mňa návšteva emirátov veľkým zážitkom. V takej exotickej krajine som bol prvý raz v živote, všade je veľký luxus a všetko je rozostavané, rastú tam ďalšie nádherné budovy. V Abú Dabí i v Dubaji, kde sme prespali po prílete do emirátov i po zápase. Aj štadión bol perfektný, na väčšom a krajšom som ešte nehral."

Emirátski šejkovia sa dušujú, že keď sa vzdá ďalších majstrovstiev sveta Južná Amerika, sami dokážu pripraviť veľkolepý šampionát, postaviť podobné štadióny bude pre nich hračka. "Určite. Kamil Kopúnek či Milan Ivana, ktorí tam boli na majstrovstvách sveta hráčov do dvadsať rokov vraveli, že sú toho schopní."

Len keby tam nebolo stále tak horúco. Aj pre vás bolo asi trochu zvláštne hrať v decembri za takmer tridsaťstupňovej teploty.

"Zimné bundy sme nechali doma, lebo sme boli upozornení, že tam bude veľmi teplo. Väčšinou sme chodili v šlapkách a trenkách. No myslím, že nielen pre mňa bol väčším problémom ten trojhodinový časový posun, chvíľu trvalo, kým sme sa preorientovali."

Bol čas poobzerať sa aj po vianočných darčekoch pre najbližších? Ich nákupy v takých exotických končinách nie sú predsa každoročnou záležitosťou.

"Samozrejme, nejaké maličkosti pod stromček som odtiaľ priviezol, pre rodinu, manželku..."

I nejakého potomka?

"Zatiaľ nie. Ale snažíme sa."

Nejaké výdavky putovali zrejme aj do klubovej kasy, aby z vašej reprezentačnej premiéry mali čosi aj košickí spoluhráči.

"Samozrejme, aj u nás je to zvykom, nejaký sadzobník za podobné ´akcie´ tam je. A Roman Šimko je spoľahlivý pokladník."

Azda vyjde čosi aj na luxusnejšiu zimnú dovolenku.

"Pravda, návšteva Spojených arabských emirátov ma trošku navnadila, nebolo by zlé pozrieť sa do podobnej krajiny, ale my sme tentoraz žiadnu zahraničnú dovolenku neplánovali, na sviatky chceme ísť k rodine do Vrbového, odkiaľ som ja i manželka Broňa."

Jasné, veď si treba nájsť čas popracovať na potomkovi... A po dovolenke znovu myslieť na ligu v košickom MFK. Alebo máte, ako novopečený reprezentant, iné plány?

"V lete som podpísal s MFK zmluvu na dva roky, takže sústredím sa hlavne na to, aby som v jeho drese odvádzal dobré výkony. Neviem o tom, že by o mňa mal niekto záujem, a myslím, že ani vedenie klubu o nikom nevie," bude spoľahlivý stredopoliar aj naďalej odvádzať dobré služby v tíme ligového nováčika.

Bohuš MATIA

Autor: Premiéra v Thálii

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.