Príjemnú zábavu k predčasnému Silvestru (sto percent sa dohodnú, Fico povie, že nesúhlasí s nomináciami HZDS, ale život už je taký). O tom, čo je kríza, a ešte osolená detonáciou najvyššieho stupňa, však môžu rozprávať len v Prahe.
Sedem mesiacov bez riadnej vlády vyvrcholilo včera na Hrade famóznym spôsobom: Prezident Klaus odmietol menovať druhú Topolánkovu vládu. To je taká bomba, že zrejme by sa muselo ísť do histórie poriadne hlboko, aby sa našiel precedens v Európe. Menovanie prezidentom je vo všetkých ústavných systémoch len formálny akt, ktorým sa napĺňajú politické dohody strán. O tom, že aký prvotný zmätok Klaus vyvolal, vypovedajú i agentúrne ohlasy, podľa ktorých nie je medzi českými ústavnými právnikmi (!!) základná zhoda, či prezident takto konať vôbec mohol, alebo ide o úplný skrat.
Politicky sa Klausovi dá rozumieť, a ak ho ústavné výklady neusvedčia z úplnej svojvôle, aj podporiť. Už keď dal Topolánkovi druhé poverenie po tom, čo jeho prvá vláda (ešte stále v úrade) nedostala dôveru, jasne povedal, že "vylučuje možnosť, aby akceptoval nejaký obchod s jedným či dvoma prebehlíkmi doľava či doprava, hore alebo dole". Prezident je teda konzistentný so zásadným stanoviskom, ktoré predniesol v septembri, keď, a to treba vyzdvihnúť, nikto nenapadol ani jeho predstavu o "neakceptovaní" nejakej vlády, a už vôbec nie hodnotový súd o "vládnutí s prebehlíkmi". Ani predseda ODS, ktorý sám vtedy tvrdil, že o vládu podopieranú nejakými "odpadlíkmi" nemá záujem a sám kritizoval expremiéra Paroubka, že o takú usiluje. Napriek tomu posledných desať dní, odkedy prerušil rokovania s ČSSD, Topolánek budoval neväčšinový projekt ODS-ľudovci-zelení, ktorý má iba 100 hlasov. Vôbec sa netrápil tým, že bude odmietnutý. A pravdu povediac, ani analytici a novinári, ktorí začali hromadne pripúšťať vládu s "prebehlíkmi" (resp. jedným). Hoci o tom, že s poslancami Pohankom a najmä Melčákom, ktorí opustili klub socialistov, sa uzavrel nejaký zákulisný obchod, pochybuje málokto.
Klaus konal politicky konzistentne, eticky a zodpovedne. Vláda s takouto podporou by mala korupciu vloženú takpovediac do svojich základov. Iná vec je druhá časť nesúhlasu prezidenta, týkajúca sa niektorých prípadných ministrov, predovšetkým nominanta na zahraničie Karla Schwarzenberga. Je pravda, že slušnosť a demokratické zvyklosti kážu premiérom konzultovať "pro forma" kandidátov s hlavou štátu. To sa nestalo a je vedľajšie, že ani nemohlo, keďže "stovková" koalícia dávala dokopy mená doslova na poslednú sekundu a údajne ešte dopoludnia, pár hodín pred návštevou na Hrade, si strany medzi sebou menili rezorty. Tu však Klaus reagoval veľmi neuvážene a zbytočne konflikt ešte napínal. Len z "ješitnosti", lebo nemá rád Havla, ktorému bol Schwarzenberg dlhoročným kancelárom a priateľom. Odhliadnuc od faktu, že Schwarzenberg je slušný človek a na zahraničie kompetentný ako málokto. Toto sa však dramatizuje, pre jedno meno by Klaus krízu neprehlboval.
Včerajšok je míľnik v českej politike, pretože hlboko poznačí vzťahy medzi ODS a prezidentom, ktorý je zakladateľom a čestným predsedom strany. Klaus svojím činom doslova zosmiešnil analytikov a politológov, ktorí šesť mesiacov tvrdili, že sa v procese budovania vlády riadi predovšetkým vlastným záujmom získať druhý mandát (voľba v parlamente na jar 2008). Facka, čo dostal, poznačí aj politickú budúcnosť Topolánka, ktorý napriek tomu, že je mimoriadne úspešný líder, len s námahou nedávno stabilizoval svoju pozíciu v ODS. Tam opäť zosilnejú jeho odporcovia, ktorí si pamätajú tzv. opozičnú zmluvu Klaus-Zeman a uprednostňujú veľkú koalíciu s ČSSD. Tú Topolánek programovo (a správne) sabotoval. Žiaľ, nesprávnym spôsobom. Nechal sa zlákať na pochybný projekt neväčšinovej vlády s "prebehlíkmi" miesto jasného ťahu k predčasným voľbám., čo dalo Klausovi, priaznivcovi "veľkej dohody" s ČSSD, príležitosť k takémuto úderu. Topolánek vymenil zásadový postup za oportunistický a po prezidentovom kroku sa dostane pod úžasný tlak zvonku i zvnútra, aby obnovil rokovania s Paroubkom. "Stovková" vláda je zrejme mŕtva. Ústava-neústava, je sotva predstaviteľné, že by ODS ďalej znásilňovala prezidenta. To by viedlo ku konfliktu, ktorý by českú pravicu, ktorej je Klaus stále vrcholným symbolom, nesmierne poškodil. Cesty von z mizérie nevidieť. Jediné štandardné riešenie, predčasné voľby, viaznu na nevôli väčšiny poslancov obetovať mandáty, takže nič im nevyhovuje lepšie, ako naťahovanie krízy, ktorú samotná ústava riešiť nevie.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
