vypustená pomocou nosiča Sojuz-Fregat, a to zo známeho ruského kozmodrómu Bajkonur. Názov COROT je skratkou výrazu Convection Rotation and planetary Transits, ktorý v podstate vystihuje hlavné ciele tejto novej vesmírnej misie. Výrazy Convection (konvekcia, čiže prenos tepla prúdením) a Rotation (rotácia) sa vzťahujú na schopnosť sondy COROT študovať vnútro hviezd a akustické vlny, ktoré spôsobujú "vlnky" na povrchu hviezd. Termín Transit (prechod) sa vzťahuje na metódu, ktorá umožňuje detegovať exoplanéty na základe malého zníženia jasu hviezdy, popred ktorú práve prechádza (a teda zatieňuje ju) planéta. Pojmom exoplanéta označujú astronómovia planéty, ktoré obiehajú okolo iných hviezd než je "naše" Slnko. Hlavnou úlohou sondy COROT bude teda hľadanie nových exoplanét a štúdium vnútra hviezd na základe detegovania povrchových vĺn, ktoré v nepatrnej miere menia jas hviezdy. Charakteristika týchto vĺn umožní astronómom vypočítať pomerne presné hodnoty hmotnosti a veku hviezdy, ako aj jej chemické zloženie. Jedným z hlavných prístrojov na palube sondy COROT je teleskop s priemerom 30 cm. Tento teleskop umožní pozorovanie približne 120 000 hviezd. Sonda COROT bude umiestnená na takú kruhovú obežnú dráhu, ktorá umožní kontinuálne pozorovanie dvoch oblastí vesmíru, a to vždy po dobu vyše 150 dní. Predpokladá sa, že sonda COROT bude v činnosti približne dva a pol roka. COROT je medzinárodná misia, v ktorej hlavnú úlohu hrá francúzska národná vesmírna agentúra CNES. Prvý návrh misie COROT pripravila aentúra CNES už v roku 1996, v roku 1999 vyzvala CNES na spoluprácu ďalšie európske krajiny. Medzinárodnými partnermi celého projektu sa napokon stali ESA, Rakúsko, Belgicko, Nemecko, Španielsko a Brazília. Za vypustenie sondy je zodpoedná francúzsko-ruská spoločnosť Starsem. Pozemné stanice, ktoré budú prijímať údaje zo sondy COROT, sú umiestnené v švédskej Kirune, vo francúzskom Aussagueli, v Kourou vo Francúzskej Guyane, v Hartebeesthoeku v Južnej Afrike, v brazílskej Alcantare a vo Viedni.
Možno ešte spomenúť, že pozorovaniami pozemnými teleskopmi bolo doteraz objavených vyše 200 exoplanét, teda planét mimo našej Slnečnej sústavy. Prvou z nich bola exoplanéta s označením 51 Pegasi b, ktorá bola objavená v roku 1995. Predpokladá sa, že sonda COROT objaví menšie planéty, než sa dajú objaviť pozemnými teleskopmi. Sonda COROT by mala byť predvojom ďalších podobných vesmírnych misií, akou bude napríklad misia Darwin.
Autor: rm
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
