vesmíru, v ktorom žijeme, sa však dajú sprostredkovať aj na niekoľkých riadkoch. V súčasnosti všeobecne prijímaná teória hovorí, že náš vesmír vznikol pred približne 13,7 miliardy rokov, pričom na počiatku bol dej, ktorý sa vo svete nazýva Big Bang a u nás veľký tresk. Čo sa vlastne hneď po veľkom tresku dialo?
V extrémne krátkej dobe po veľkom tresku došlo k mimoriadne intenzívnemu inflačnému (nafukovaciemu) procesu, počas ktorého sa vesmír stal veľmi veľkým. Všetka hmota a energia, sústredená do menšieho priestoru ako je minca, veľmi rýchlo expanduje. Počas tejto expanzie vesmír chladne. Po tejto veľmi rýchlej inflácii sa expanzia vesmíru značne spomalila. Pri poklese teploty na hodnotu približne 10 biliónov stupňov (bilión je milión miliónov) prírodné sily (ide o gravitačné sily, elektromagnetické sily, slabé a silné sily) nadobúdajú také vlastnosti, aké poznáme dnes. Kvarky, ktoré sú základným stavebným kameňom hmoty, sa voľne pohybujú. Pre mnohých vedcov je toto obdobie, trvajúce len milióntinu sekundy, veľmi špekulatívne, pretože neexistujú pozorovania, ktoré by spomenuté teórie mohli potvrdiť alebo vyvrátiť. V čase jedna milióntina sekundy po veľkom tresku je vesmír približne taký rozľahlý, ako je dnes naša Slnečná sústava. Jeho teplota je už "len" 10 miliárd stupňov, čo je dostatočne "nízka" teplota na to, aby sa kvarky mohli spájať a vytvárať častice atómového jadra, teda protóny a neutróny. Jednu minútu po veľkom tresku je už vesmír približne tisíckrát väčší ako naša Slnečná sústava, pričom protóny a neutróny sa spájajú a vytvárajú prvé jadrá (najprv deutéria a potom hélia). Toto obdobie trvá len niekoľko minút. Tri minúty po veľkom tresku má vesmír teplotu miliarda stupňov. Je to stále ešte príliš vysoká teplota na to, aby atómové jadrá zachytili elektróny a tak vytvorili prvky. Petože elektróny nie sú jadrami zachytávané, "potulujú" sa voľne vesmírom a interagujú s časticami svetla (s fotónmi). Svetlo je preto takpovediac "zachytávané" a môže sa šíriť len na veľmi krátke vzdialenosti. Vesmír je preto nepriesvitný. Až približne 300 000 rokov po veľkom tresku sa vesmír ochladí natoľko (na prilbižne 3 000 oC), že protóny môžu zachytávať elektróny a vytvárať tak neutrálne atómy vodíka (tento jav sa nazýva rekombinácia). Vesmír je už len tisíc ráz menší ako je jeho dnešná veľkosť. Dôsledkom vzniku atómov vodíka je rapídny úbytok elektrónov, takže svetlo sa môže nerušene šíriť: vesmír sa náhle stáva priehľadným. Mikrovlnové žiarenie kozmického pozadia, ktoré detegujeme aj v súčasnosti, je vlastne "prvým svetlom" vo vesmíre. Po rekombinácii sa pôvodné malé zhluky hmoty začínajú v dôsledku gravitačného pôsobenia zväčšovať. Priebeh tohto procesu nie je dodnes celkom vysvetlený, ale zahrnuje bežnú hmotu, ktorú "vidíme", ale aj tzv. tmavú hmotu, ktorá stále uniká nášmu priamemu pozorovaniu. Prvé hviezdy vznikajú vtedy, keď zhluky hmoty narastú tak, že ich hmotnosť je približne 10 milión ráz väčšia ako je hmotnosť nášho Slnka. Vesmír vtedy dosahuje jednu tridsiatinu svojej terajšej veľkosti. Zhluky hmoty, obsahujúce hviezdy, vytvárajú galaxie a zhluky galaxií. Prvé hviezdy produkujú veľa ultrafialového žiarenia, ktoré ionizuje väčšinu neutrálneho vodíka ("oslobodzuje" elektróny od protónov), čím sa končí tzv. tmavý vek vesmíru. Miliardu rokov po veľkom tresku má vesmír približne pätinu svojej dnešnej veľkosti. Pozorovania naznačujú, že v tej dobe už existovali plne vyvinuté galaxie. Keď vesmír narástol na približne polovicu terajšej veľkosti, jadrové reakcie vnútri hviezd už vyrobili väčšinu chemických prvkov, ktoré sú potrebné na vznik planét, podobných našej Zemi. Približne pred piatimi miliardami rokov vzniklo Slnko, a to skolabovaním obrovského mraku prachu a plynu. Zvyšky po tejto genéze Slnka začali rotovať okolo novej hviezdy, pričom sa postupne zhlukovali a vytvárali planéty. Pred približne 4,5 miliardy rokov vzniká Zem a tzv. vnútorné planéty (Merkúr a Venuša), pričom všetky z nich majú tuhý vonkajší plášť a roztopené vnútro. Vzdialenejšie planéty sú obrovské plynové giganty. Približne 700 miliónov rokov neskôr vzniká na našej planéte život. Najstaršie fosílie živých organizmov (baktérie), nájdené na Zemi, sú staré 3,8 miliardy rokov.
To je teda ultrakrátka história nášho vesmíru, ktorý existuje už 13,7 miliardy rokov. Možno sa pýtate čo bolo pred veľkým treskom. To nikto ani len netuší a vedci o tom nie veľmi radi diskutujú. Tak sa radšej ani nepýtajte.
Autor: rm
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
