POZNÁMKA - Ako sa košická karta obrátila...

Sportnet|27. dec 2006 o 00:00

Deväť zápasov. Toľko kôl košickí hokejisti neodchádzali z ľadu so sklonenými hlavami. Naposledy zakopli 24. novembra v 26. kole v Nitre, kde prehrali

1:2. Práve s Nitrou sa oceliari porátali v poslednom tohtoročnom domácom vystúpení celkom presvedčivo. Mužstvo spod Zobora zdolali v 35. kole extraligy 7:3. Divákov pobavili, ľahkosť, ktorú si pred časom hráči tak želali, je dnes zjavne na košických hokejkách. Krajšie sviatky si ani Košičania predstaviť nemohli. Veď ich trávili na prvom mieste. Až sa tomu nechce veriť, že pred vyše dvoma mesiacmi boli v tabuľke na siedmej priečke. Po 13. kole mali na konte len šesť víťazstiev a až sedem prehier a radikálne hlasy začali volať po čistkách hráčskych i trénerskych. Lenže karta sa postupne začala obracať. Oceliari do Vianoc vyhrali 24 zápasov, v jedenástich prehrali. Na domácom ľade bol úspešnejší len bratislavský Slovan. No Košičania sa nespoliehajú len na Steel Arénu, v ktorej nezakopli od 21. novembra (so Skalicou). Vonku nazbierali najviac bodov spomedzi všetkých extraligistov 25. Aj preto sú dnes na špici.

Tréner Ján Šterbák sa nikdy netajil tým, že je zástancom defenzívy. V Košiciach sa väčšinou hrával útočný hokej a tak musel a bude musieť čeliť hlasom "opozície", že mužstvo môže byť aj ofenzívnejšie ladené. No "šterbákovský betón" vôbec nie je taký ortodoxný. Opäť stačí reč čísel. Veď Košice sú najlepšie strieľajúcim mužstvom súťaže, dali 125 gólov, zatiaľ čo tretí Zvolen, ktorý má len o tri body menej zaznamenal 100 gólov. Zvolen a Košice majú aj najprecíznejšiu obranu, inkasovali zhodne 83 krát.

Posledných 16 kôl vynieslo oceliarom 14 výhier. Deväťzápasovú šnúru naštartovali nielen kozmetické zmeny v zostave. Po prehre v Nitre sa tréneri rozhodli premixovať skladbu všetkých útokov. Ani jeden neostal v pôvodnom zložení. Mnohí sa možno čudovali, no konečný výsledok hovorí sám za seba. Z 27 možných zisk 27 bodov! Jednoducho šťastný trénersky ťah.

Kritické hlasy zaznievali aj v súvislosti s hráčskymi výmenami. Tréner Šterbák od prvej chvíle tvrdil, že vie, koho vzal do tímu. A to, koľko má hráč rokov a odkiaľ prichádza? Iste fanúšik je vždy najradšej, keď môže drukovať odchovancom svojho klubu, keď v mužstve vidí aj mladú krv. No ak sú ciele najvyššie, nákupy posíl sú nutné a skúsenosť pre rozhodujúce chvíle rovnako. Tak to skrátka funguje všade vo svete. A ak niet kvality doma, treba sa po nej pozrieť za hranicami chotára. A je jedno, či je to v Žiline, Slovane, či v susednom Česku. A divák pochopil, alebo začína chápať, že ak niekto prepotí dres jeho tímu a nechá na ľade všetko, tak je na mieste prijať ho za svojho. A tak sa v Steel Aréne skandujú mená Mira Laža, Petra Bartoša, či Mira Lipovského...

Pristavme sa ešte pri trejdoch. Z majstrovskej Žiliny prišli Kontšek s Lipovským, opačným smerom putovali Hvila s Petríkom. Nitra získala Topoliho, Košiciam pustila Jendeka. Spomínaní už v Košiciach niečo ukázali a tak môžeme aspoň letmo hodnotiť.

Filozofia mať v klube dvoch mladších, perspektívnych brankárov nebola najšťastnejšia. O Petríkovi i Lacovi sa hovorí, že sú talentovaní, no každopádne potrebujú, vzhľadom na svoj vek chytať. To, že Lipovský už od konca októbra Jána Laca do bránky nepustil súvisí s úspešnosťou košického mužstva. Lebo ako sa vraví: víťazná zostava sa nemení. A po prehre so Skalicou tréneri chceli zmenu, no Ján Laco bol po viróze. A potom už nedal trénerom dôvod na zmenu. Miroslav Lipovský odchytal po príchode do Košíc 17 stretnutí. Len v troch jeho tím prehral v Trenčíne po samostaných nájazdoch, v Nitre o gól, doma so Skalicou o dva. Lipovský je čo sa týka percentuálnej úspešnosti zásahov i priemeru gólov na jedno stretnutie tretím najlepším brankárom ligy. Aj to mu štatistické ukazovatele špatí jeho žilinská minulosť. A odborníci tvrdia, že Košice majú dnes najvyváženejšiu brankársku dvojicu v súťaži. Reprezentačného adepta Jána Laca a skúseného Miroslava Lipovského.

Útočník Roman Kontšek má 36 rokov. Jeho vek poniektorým pri výmene za Hvilu klal oči. No týmto trejdom Košice určite nestratili, práve naopak. Do mužstva prišla osobnosť, bojovník a hráč, ktorý má prehľad a skvelú prihrávku. V 20. zápasoch dal 5 gólov, pripísal si 11 asistencií. Aj v poslednom súboji s Nitrou, v ktorom trikrát fantasticky prihrával na gól Roman ukázal, že je pre tím veľmi cenný. Pri hre v oslabení Kontšek vyniká, podobne ako trebárs Bartoš sa neštíti čiernej roboty, skôr naopak, dokáže si ju užiť. Iste, Hvila je mladší, má dvadsaťpäť, ale v Košiciach sa ani za trénerov Jančušku, Spišáka, Gregora či Selveka a potom Šterbáka neprepracoval do prvej či druhej formácie. Dnes hrá v Žiline v elitnom útoku, takže aj pre neho je tu nová motivácia. A ešte Lukášove čísla, v Žiline dal 4 góly a na jeden prihral.

Posledným trejdom bol príchod Jendeka a odchod Topoliho. Do tretice sa tým Košice ostaršili. Marek Topoli bol s výnimkou sezóny strávenej v Karlových Varoch od roku 1989 v Košiciach. Svojho času figuroval v reprezentačných výberoch, no jeho výkonnosť stagnovala, brzdili ju aj časté zranenia. V Nitre dostal novú šancu, je v prvej obrannej formácii, nazbieral tam 6 asistencií. Tridsaťštyriročný Rudolf Jendek v Košiciach prihrával na päť gólov. V hodnotení plusových a mínusových bodov sa však dostal po príchode na východ do plusu. Je to skôr defenzívny typ beka. V tomto prípade možno povedať, že obaja hráči majú v novom prostredí novú príležitosť. A zatiaľ sa jej chopili rovnako. Ani Jendek nesklamal, hoci to nie je "kanón" ako trebárs Javín. Mimochodom, ten len potvrdzuje, že rôčky nemusia byť pre hokejistu brzdou. Miro má tridsaťšesť a hoci je obrancom, spoločne s Faithom je najproduktívnejším hráčom HC.

Súvisiaci obsah

Nachádzate sa tu:
Domov»Sportnet na východe»POZNÁMKA - Ako sa košická karta obrátila...