lídrov, že vo vedení FNM presadia dohodnuté nominácie do SPP, ktorú vzápätí aj zverejnili, bola síce očakávaná, predstavuje však ďalší zo sedemmíľových krokov po šikmej ploche zosunu politickej kultúry späť k rokom 1992-98.
Konflikt, ktorý otvorilo HZDS mediálnym vykrikovaním, že Smer a SNS nedodržiavajú dohody o personálnych nomináciách do štátnych podnikov, označili strany za "nedorozumenie". Vraj zlyhali úradníci, ktorí si trúfli pozmeniť zoznam mien. Zlyháva však predovšetkým morálka a cit pre mieru koaličných politikov, ktorí sa nehanbia dohodám tohto typu, ak už existujú, čo je sám osebe problém, zjednávať publicitu a verejne nimi otravovať vzduch. Fico, Slota a Mečiar takto legitimizujú ručné riadenie štátu na normu správania. Ficovi už nikto nepripomína, že o koaličnej rade ešte nedávno vyhlasoval, že "stretávame sa na konzultačnej úrovni. Rozhodovať budú NR SR a vláda". Teraz urobil verejné doznanie, že do SPP a inde dosadzujú ľudí priamo lídri vládnych strán. Podpisujú menoslovy a ak vznikne "nedorozumenie", ktoré sa práve stalo, koaličná rada funguje ako odvolací orgán.
Dobrá otázka je, že čo je na tom nové. Dosť veľa. Systém politických nominácií, resp. výmen funkcionárov v úradoch a podnikoch s podielom štátu po každých voľbách je rozšírený zlozvyk v každej demokracii. Zlozvyk v tom zmysle, že sa chodí ďaleko nad rámec inštitúcií a pod riadiace úrovne, kde je istá miera lojality k novej moci nevyhnutná. Práve fakt, že sa parcelácia štátu vníma ako nevyhnutné zlo, však funguje ako tlmič a zábrana, aby zrastanie strán so štátom neprekročilo akúsi rozumnú mieru, lebo v takom prípade, z podstaty veci, partajný záujem potláča verejný. Úchylky od miery, ktorá je akosi únosná, politici skrývajú a ak sa na ne príde, tak sa ospravedlňujú, zahmlievajú či vykrúcajú. Tak to chodí od štátu k štátu, tak akosi sa premávalo aj za Dzurindu. Tým, že Fico a spol. verejne a slávnostne deklarujú, že na koaličnej rade osobne ľudí schvaľujú a reglementujú prezídium FNM, ktoré obratom prepíše nejakú nomináciu (ako sa stalo), povyšujú úchylku na normu. Oni nám oznamujú, že stranícky si neparcelujú len funkcie v priamom dosahu vlády a rezortných ministrov, ale celý štát od pivnice po povalu. Konkrétne v našom prípade sa nedá protestovať, ak vláda s úplne inou filozofiou privatizácie a správy štátneho majetku, než mala predchádzajúca, vymení celé prezídium FNM. Toto sú logické a prirodzené politické nominácie, nikto nemôže od Fica žiadať, aby dôveroval ľuďom, ktorých tam dosadili Dzurinda a spol. Nenormálne je, ak Fico, Mečiar a Slota si osobne delia posty, ktoré sú už v pôsobnosti tohto prezídia, pričom vysielajú posolstvo, že kľúčom číslo jedna je aj na tejto úrovni stranícka parita.
Na prvý pohľad sa môže zdať, že za obraz plošných pogromov v štátnej správe a podnikoch nesie zodpovednosť výlučne Mečiar. Zodpovedná je však predovšetkým najsilnejšia strana, ktorá si uzurpovala moc a vplyv i nad rámec proporcií daných volebnými výsledkami. Kým Slota hľadá "spravodlivosť" v udržiavaní dobrých vzťahov s Ficom, Mečiarovi, ktorý sa s premiérom neznáša, zostávajú len nátlakové akcie cez médiá. Diskrétnejší spôsob "riešenia" nevychádza, keďže s naozaj vysokými kartami - hrozba odchodu z koalície alebo neschválenie rozpočtu HZDS nehrá. Fico vie, že Mečiar vie, že on vie, že Mečiar si netrúfne vynucovať rovnováhu radikálnejšími metódami. Zatiaľ. Situácia sa v čase môže zmeniť, teraz ale neexistuje situácia, v ktorej HZDS povedalo, že cez toto už vlak nejde. Mečiar inú možnosť nevidí, len ísť s každou "krivdou" na svetlo sveta. Nepriamym dôsledkom toho je dôležitá osveta: Verejnosť vidí, do akej hĺbky a šírky si štát delia.
Podobné spory riešila za Dzurindu tiež koaličná rada. Tá ale zasadala pravidelne (teda až na posledný rok) a neboli natoľko hlúpi, aby personálne kauzy ťahali na svetlo sveta. Mediálne vydieranie bolo aj v bývalej koalícii obľúbenou metódou politického wrestlingu, ťažisko však bolo vždy na programových veciach. Iba na začiatku, keď Rusko chcel dostať svojich ľudí do polície (ako teraz HZDS) a vydieral KDH nevpustením ich človeka do elektrární, KDH reagovalo razantným gestom. Nehlasovali za zákon o verejnej službe (dôležitý pre Zajaca), čím dali najavo, že s nimi sa zabávať nikto nebude. Mečiar nemá odvahu ani na toto. Len vynáša nemravnosti na božie svetlo.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
