o čertovi, zázračnom doktorovi a útoku na stanicu v Kuzmiciach
Soňa MAKAROVÁ
Aj to je história, i keď nie dávna, ale udalosti z dvadsiatych rokov 20. storočia k nej patria. A keďže sa blíži Silvester, patria k nej aj historky, niektoré takmer rozprávkové, niektoré príbehy aj komické, aspoň z pohľadu dnešného čitateľa. Ale patrili k dobe a udiali sa v tomto východnom kúte republiky. Štyri sa odohrali v apríli, aj keď neboli "aprílové".
Seno pre zvieratá aj ľudí
V týždni po prvom apríli v roku 1922 spôsobili rozruch dve udalosti - tragický koniec zábavy v Košickej Novej Vsi a odhalenie zázračného doktora. V pondelok, kedy sa konala svadba ich kamaráta, boli parobci ešte opití z nedele. Zo svadobného domu sa chodili podgurážiť do Lengyelovej krčmy. Keď im odoprel krčmár dať pálenku, istý Juraj Poliak, robotník na železnici sa na neho vyrútil s nožom. Lengyelov syn ho odzbrojil a vyviedol von. Poliak sa s tým nemohol zmieriť, na druhý večer vystriehol Lengyela na ulici a tak ho ovalil bakuľou po hlave, že ten po dvoch dňoch v nemocnici zomrel.
A čo udalosť so zázračným doktorom? Už rok pôsobil v Košiciach, kam po neho chodili k chorým na vidiek. Jeden gazda zo Šemše mal veľmi chorú ženu a išiel po zázračného doktora do Košíc na koči. Ten nariadil chorej, aby užívala čaj z liečivých bylín a aby vyhnal nadobro chorobu, rozkázal si večeru a čakal do rána, aby pred svitaním odriekaval nad gazdinou zaklínadlá. Za "ordináciu" pýtal rovné dve tisícky, gazda mal len 1 980 korún. Doktor bol aj tak spokojný. Ešte predtým, než ho gazda mal odviezť do Košíc, prišla suseda s mäsiarskym pomocníkom z Košíc dojednať termín zakáľačky. Spoznala v doktorovi toho, ktorému dala zálohu 1 200 korún na ďalšiu liečbu a viac ho nevidela. Mäsiarsky pomocník sa preveľmi čudoval, že zázračný doktor bol mäsiarsky tovariš Ján Ungarian z Košíc. Netrvalo dlho, kým sa dostal pred súd, kde sa zišlo do dvadsať vidiečanov, ktorých nevyliečil a všetci mali rovnaký zázračný čaj z obyčajného sena, ktorým kŕmili u mäsiara pred porážkou dobytok. Ibaže doň primiešal trošku harmančeka. Dostal deväť mesiacov. Keď sme už pri mäsiaroch, pri vyšetrovaní sa zistilo, že mäsiar, u ktorého Ungarian pracoval, mal "naštelovaný" váhu o päť deka viacej. Nebol jediný, lebo nasledovala kontrola u všetkých košických mäsiarov. Šestnásti dostali pokuty po päťsto korún a mohli si ich vymeniť za 25 dní väzenia.
Za pohľad na čerta chceli zaplatiť
Z kriminálnych činov roka to boli tieto prípady: Na košickom divíznom súde sa skončilo pojednávanie proti trom vyzvedačom - Schwartzovi, Lukachovi a Golandovi, ktorí dodávali do Maďarska "správy, závažné zo strategického hľadiska a vojenského spravodajstva". Okrem stovky svedkov boli prizvaní aj traja znalci písma. Nad trojicou bol vynesený rozsudok na košický súd neslýchaný - trest smrti.
Druhý prípad pripomínal rozprávku, ibaže sa skončil prozaicky. nielen východné, ale celé Slovensko sa čudovalo nad fantáziou, ktorú použil gazdovský syn Jozef Solárik z Nechval-Poľanky pre svoje obohatenie. Zamaskoval sa za čerta a so svojím spoločníkom Dinčákom spúšťal dolu komínom reťaze z voza, štrngal nimi a strašil Annu Čabajovú, že ju odnesie do pekla, ak mu nenachystá do troch dní doláre, čo jej posiela muž z Ameriky. Cestou do banky stretla našťastie žandára. Čert aj s pomocníkom skončili na košickej sedrii. Mnohí ponúkali zamestnancom sedrie peniaze za to, aby sa mohli pozrieť na čerta a striehli, keď ho budú viezť na pojednávanie. Aby neboli komplikácie, čerta odviezli do výkonu trestu do väznice v Ilave.
Banditi v Kuzmiciach
Viete, že železničná stanica v Kuzmiciach bola strategicky dôležitým bodom, ktorý mali obsadiť ozbrojení banditi? Bolo to 9. apríla (ako naschvál, aj táto udalosť sa stala v apríli), keď dvadsať ozbrojených mužov, banditov z Maďarska, ktorí ilegálne prešli neďalekú štátnu hranicu, chcelo zaútočiť na stanicu a obsadiť ju. Predtým sa o to pokúsila iná banda na železničnej stanici v neďalekej Kalši (na trati Košice - Michaľany). Banditi postupovali v hlúčiku smerom ku stanici v Kuzmiciach a rozostúpili sa, aby ju obkľúčili a začali strieľať. Lenže tam už boli pripravení vojaci aj žandári, útok odrazili a začali banditov prenasledovať smerom k lesu. Tam bola druhá časť bandy, ktorá mala kryť prvú a nastala prestrelka. Vojenská posila zasiahla, banditi sa dali na útek a niekoľkých z nich naši zajali. Útoky sa už viackrát nevyskytli a tento na Kuzmice bol posledným individuálnym pokusom o návrat monarchie.
Boj o sídlo okresu
Boj, nie však s ozbrojenými mužmi, ale verbálny boj viedli Sečovce a Trebišov o sídlo okresu. Vláda ČSR navrhovala vytvoriť v Trebišove okres zo sečovského a novomestského, čo odôvodňovala tým, že Trebišov je pri trati a nemá nič okrem cesty. Sečovce sa odvolávali na svoje staré práva, navyše mali aj budovu slúžnovského úradu, ba aj iné, dokonca okresný súd, aj viac advokátov. Z boja sa nakoniec každému niečo ušlo a všetci sa upokojili - aj Humenné s Michalovcami. Humenné si vybojovalo meštianku a obchodnú školu, Michalovce gymnázium, Trebišov hospodársku školu. Ale aj naďalej zostali rivalmi Michalovce a Humenné.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
