novembra - decembra z východného Slovenska prostredníctvom dobovej tlače a záznamov.
29. novembra 1847 sa konalo štvrťročné zasadnutie Gemerskej stolice za účasti zástupcov županov ostatných stolíc, lebo to bolo posledné zhromaždenie pred koncom roka 1847 a štvrťročná správa sa týkala spoločných problémov: bezpečnosti v župách, zdravotnej a sociálnej situácie. Prvý podžupan oznámil, že: "bezpečnosť pospolitá je ešte dosjaľ ňje na mjesťe, bo - trebas namnoživšich sa ces leto zbojníkov tu v Gemeri i v Spiši z vatšej čjastki povešali, pozabýjali, pozatvárali, predsa ešte dosjal ňje je na mjesťe, dvaja braťja Andro a Maco Bobák, celí horší viďjek ňje ľen strachom naplňujú, ale i lúpežou svojou, zvlášťe chudobe, náramnú škodu robja." Zhromaždenie preto nariadilo slúžnym aj policajným komisárom vynaložiť všetky prostriedky, aby obidvoch zbojníkov chytili a živých alebo mŕtvych vydali do rúk stolice, aby ich postavila pred spravodlivosť. Už pred rokom bola na každého z bratov vypísaná odmena sto zlatých za živých a po päťdesiat zlatých za mŕtvych. Platila aj v r. 1847.
Jednotliví podžupani hovorili o situácii v ich župách, kde sa rozšírili medzi ľuďmi nákazlivé choroby, bola neúroda a hlad. V Gemerskej župe bola neúroda štyri roky po sebe. "Ľuďja ňemajú čo jesť, lebo sa im v ich chotároch málo urodilo a z toho mála mnoho miši a žabi skaziľi. Zemjaki pohňili, prišla choroba na koňe a više 800 kusov skapalo" - referoval gemerský podžupan a vyratúval ďalšie škody. Choroby neušetrili ani rožný statok, takže ľudia nemali čo zapriahnuť do vozov ani ako orať a vykonávať iné poľnohospodárske práce. Panstvo odoprelo dedinám niektoré naturálie, napr. aj dohodnutý počet "klátov" dreva asi na osemtisíc dosák. Z "klátov" narobili ľudia aj šindle a chodili ich predávať spolu s doskami do Miškolca a každý dom mal z predaja príjem. Keď nebola žiadna možnosť, ako získať čo len groš, aby ľudia nezomreli od hladu, muselo stoličné zhromaždenie nájsť riešenie. Poslanci sa rozhodli obrátiť na zemského kráľovského radcu, aby sa postaral o pomoc pre chorých a zbedačených, aj o dodržiavanie dohôd medzi zemepánmi a dedinami. Ďalej na zemepánov, aby pomohli svojim poddaným a dali im v chorobe časť zárobku, ktorý by od nich dostali, keby boli zdraví a pracovali by pre nich. Naďalej hrozil týfus aj hlad, preto sa majú slúžnovské úrady postarať o lepšiu stravu chorým z peňazí, ktoré sa pred rokom vyzbierali na pomoc chudobným. Zhromaždenie požiadalo hlavného zemského lekára, aby chorých a uzdravujúcich sa pravidelne navštevovali ránhojiči a aby urobili vo všetkých domoch v obciach obhliadku ,či niekto netrpí infekčnou chorobou, ktorú neohlásili. Pre 323 sirôt sa mali nájsť "opatrovníci" a na opatrovanie každého dieťaťa dať dopredu na polroka šesť strieborných, zlatých. Všetkým stoličným lekárom navrhlo zhromaždenie zdvojnásobiť dennú mzdu, nakoľko sa pohybujú v nebezpečnom infekčnom prostredí. Vyzdvihli prácu všetkých fyzikusov, ktorých "obetúvavovsť na dobrej pomoci chorým bola".
Tieto aj iné opatrenia, ktoré sa mali realizovať ešte pred vianočnými sviatkami svedčia, že slávna Gemerská stolica sa "otcovsky stará o svoju chudobu, ktorá ťažko nesie svoj osud". Tak to napísal v liste biskup Jeho jasnosti arcikniežaťu Štefanovi.
Spišská stolica vyzvala listom liptovské stavy, aby urobili poriadok so zbojníkmi, ktorí tam prepadávajú a okrádajú chudobu a aby ich nechytili, újdu na Spiš. Nakradnutú pálenku zbojníci lacno predávajú krčmárom aj s drevom zo stromov, ktoré v noci vyrúbu a ktorým oni v krčme kúria aj pre chudákov, ktorí prepijú aj posledný groš a potom zomierajú od hladu.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
