tomu nie, že sme prežili rok politickej zmeny a ekonomicky sa krajine darí najlepšie, odkedy jestvuje či ako samostatný subjekt, či ako súčasť väčšieho celku. Treba povedať, že sme už uzavierali menej výrazné roky, s hodnotením ktorých bol podstatne menší problém.
Záleží na tom, z akého odstupu sa na uplynulý rok pozeráme. Politická zmena, ktorá priviedla po voľbách k moci koalíciu, aká by sa nikde v západnej Európe či vôbec v stabilnej demokracii nemohla vyskytnúť, je určite k horšiemu. Protiargument, veľmi silný, hovorí, že vláde, akú si zaslúži a aká sa mu podobá, sa národ môže vyhnúť raz, možno dvakrát, ale nie dlhodobo a permanentne. Otázka sa dá postaviť aj tak, či by zo strán súčasnej opozície zostali aspoň trosky, keby sa u moci udržali ešte jedno volebné obdobie, resp. či by Fico (Smer) v roku 2010 vôbec mal nejakú opozíciu. Tempo, akým sa SDKÚ, KDH a SMK oberali o kredit, síce nebolo rekordné, ale niet pochýb, že už tri roky, fakticky od kauzy "skupinka", kráčali rovnakou cestou, ako napr. dve poľské vládne garnitúry, ktoré sa tak znemožnili, že sa v ďalších voľbách nedostali ani do parlamentu (resp. s odrenými ušami). Pohľad, že vyvolanie predčasných volieb a prehra v júni 2006 dali slovenskej pravici (poslednú?) šancu na reflexiu, obrodu, a nový začiatok, vyzerá dnes ako vyumelkovaný, ale porozprávajme sa o tom radšej v roku 2010...
Ak subjektívne dôvody na politickú zmenu nesporne boli, objektívne chýbali. Najväčšou iróniou roka 2006 je fakt, že Robert Fico dostal šancu profitovať zo základov, na kritike ktorých postavil svoje politické krédo i volebnú kampaň. Druhá Dzurindova vláda bola v porovnaní s bližším i vzdialenejším okolím nesmierne reformná, v skutočnosti však urobila len niekoľko prirodzených krokov, ktoré si pýtal základný rozum a zodpovednosť za budúcnosť. Ak toto je známka dobrej vlády, tak ňou bola (hoci autor stále tvrdí, že existujú len vlády zlé, horšie a príšerné a žiadna výnimka). Astronomický rast HDP, historicky nízka nezamestnanosť, koruna silná ako nikdy a strednodobá udržateľnosť vývoja sú príznaky veľmi úspešného roka. Stačí opäť porovnanie: Ktorý iný štát sa môže v dvetisíc šiestom vykázať podobnou bilanciou?
Tu vystupuje politická zmena ako veľký hazard, veď to, čo zdobí novú garnitúru, nie je v prvom rade "ľavicovosť", ale nekompetentnosť a dezorientácia v globálnych súvislostiach. Rušenie takých vymožeností, ako sú poplatky u lekára a v nemocniciach, čo je základ normálneho zdravotníctva, či rozbitie jednotnej sadzby DPH, sú návraty do minulosti, akých by sa nedopustila nijaká ľavica, ak už raz boli presadené do života. Jedna vec je strach z nepopulárnych krokov, ktorý paralyzuje socialistické i pravicové garnitúry a existuje všade, druhá vec sú retardačné zásahy do systému, ktoré sa budú musieť za cenu obrovských politických nákladov opäť zavádzať. To sú mínusy zmeny - čokoľvek, resp. väčšina toho, čo nová koalícia urobí, sa bude musieť opravovať a meniť.
Či hrozí len strata času, alebo aj udržateľnosti dobrého vývoja, sa nedá po pol roku povedať. Určujúci bude rok 2007. Spravodlivé je registrovať, že finančné trhy a analytici nemajú hlavy v dlaniach. Nielen kurz koruny, ale napr. i ratingy agentúr či prognózy k prijatiu eura sú zatiaľ optimistické a hrozbou, že by mohlo dôjsť k prerušeniu či deformáciám, sa nezaoberajú. Berná minca (pre autora textu) to nie je, ale niet ani nič presvedčivejšieho, čo by to spochybnilo, takže sa patrí vychádzať z predpokladu, že k zásadnému zvratu v druhej polovici roka nedošlo. Signály, ktoré sa kumulujú vzhľadom k 2007, nemajú veľkú váhu, lebo koalícia ako celok, financie ani sociálny rezort sú bez predstavy i stratégie, úmysly sa striedajú v priebehu dní a hodín. Napríklad, nevieme ani tipovať, či trebárs zmena parity 9:9 v odvodoch medzi štátnym a kapitálovým fondom dôchodkov je vtip, alebo ozajstný zámer a dôvod na veľkú ostražitosť.
Hoci každý má individuálnu mieru, akosi generálne - občiansky bol rok 2006 určite dobrý. Väčšina spoločnosti, a prečo si to nepriznať, sa hodnotovo orientuje na maximalizáciu konzumu, a v tomto rok určite nesklamal. Svedčia o tom aj čerstvé výskumy, napr. Eurobarometra, ktorý prvýkrát zistil na Slovensku prielom v nazeraní ľudí na vlastné perspektívy do budúcnosti. Dnes je už nás viac takých, ktorí sa dívame do roku 2007 v očakávaní viac dobrého ako zlého. Len aby to vyšlo.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
