Japonsku, v Amerike i v kolíske opery, v Taliansku. A hoci precestoval takmer celý svet, stále sa cíti byť Košičanom. Aj preto v Štátnej filharmónii Košice odštartoval niekoľkotýždňové koncertné turné k svojim päťdesiatinám. Na košickom vystúpení síce chýbala jeho manželka Hana Zagorová, no sms-ky medzi Košicami a Prahou lietali v pravidelných intervaloch...

Tento rok ste s manželkou oslávili spolu stodesiate narodeniny. Keďže takto verejne obaja priznávate svoj vek, asi vám pribúdajúce roky vrásky nerobia.

- To teda fakt nerobia. Absolútne ma to nezaujíma. Čo je ale úžasnejšie, nezaujíma to ani Hanku. Tá o seba veľmi dbá, ale svoj vek nikdy nezapierala.

Ani keď ste sa zoznámili?

- Samozrejme, že nie. Prvé, čo povedala, keď sme sa zoznámili, bolo: "Ty vieš, že som o desať rokov staršia?" A ja na to, že samozrejme.

Ja mám tvoj životopis naštudovaný... To ste jej povedali?

- Skoro tak. (smiech) A na to sa ma ona opýtala: "A to ti nebude vadiť?" A ja, že nie.

Vek pre vás v partnerskom vzťahu nehral žiadnu úlohu?

- Nie. Myslím si, že keď má žena vedľa seba mladšieho muža, je stále mladšia. A to je super.

Boli ste predtým, kým ste sa zoznámili, obdivovateľom Hany Zagorovej?

- Áno. Stále som chodil na jej koncerty a ona sa smeje, že som vtedy určite ešte nemal ani občiansky preukaz. To je, samozrejme, dosť možné. Ale mal som ju veľmi rád. Ona sem do športovej haly chodila s orchestrom Karla Vagnera, a keďže môj otec robil v hale a mal tam aj známych, tak nás vždy pustili dnu už pred koncertom a mohli sme ísť do predných radov.

Vtedy vám určite ani na um nezišlo, že to raz bude vaša manželka.

- Kdeže! Mne to nezišlo na um ani vtedy, keď sme sa po prvýkrát stretli v Prahe. Až potom to odrazu bliklo.

Kedy?

- Keď som ju len tak zo žartu pozval do Švajčiarska na operu, v ktorej som spieval a ona prišla. To ma veľmi prekvapilo.

Viete, prečo tam vtedy prišla?

- Tiež zo srandy. Nemyslím si, že to vtedy brala vážne. Ale po predstavení sme začali blbnúť, tam to zaiskrilo a potom to už inak nešlo.

Takže ste sa doblbli až do manželstva?

- Áno. Ale keď som ju požiadal o ruku, tak tomu neverila a dostala záchvat smiechu, na čo som sa naštval. A ona mi vravela: "Tebe nevadí, že som vydatá?" A ja som jej na to povedal: "To je tvoja vec, svadba bude 6. júna."

Ste typický Lev, ktorý keď si niečo vezme do hlavy, niet úniku?

- Áno. Rozhodol som sa, všetkým som to oznámil, pozval som kompletnú rodinu.

Ako dlho ste boli v tom čase partneri?

- Dva mesiace.

Čo bolo na Hanke také výnimočné, že ste vedeli, že s ňou chcete prežiť zvyšok života?

- Úplne ma okúzlila. Pozvala ma k sebe domov a skončilo to tak, ako to skončilo. Ja som si vlastne postupne presťahoval veci k nej do bytu. Pomaly som si ich tam nosil a bol som zvedavý, či mi ich tam nechá.

A čo už mohla urobiť?

- Povedať zober si to domov. Ale nepovedala.

Ste vo vzťahu dominantnejší?

- Nie. To sa tak len na prvý pohľad zdá.

Prečo ste ju vlastne požiadali o ruku tak rýchlo?

- Myslím, že sme sa zišli v ideálnom období. Obaja sme už mali niečo za sebou. No známi ma veľmi odhovárali. Hovorili: "Ty si sa zbláznil. Veď vieš, populárne speváčky to s jedným vydržia tak 14 dní." No a je to 14 rokov! Vtedy som im hovoril: "Viete, ako sa mám? Ráno, keď vstanem, mám v posteli kávu." A oni, že: "To poznáme. Tú dostaneš tak dva, tri dni." No u nás to trvá ešte stále. A aj ja sa rád o Hanku postarám. Keď si ráno o druhej spomenie, že chce palacinky, tak si ich ideme urobiť.

Takže ideálne súžitie?

- Samozrejme, že si občas aj vymieňame názory, ale v podstate sa nehádame. Keď sa pochytíme, tak väčšinou na hlúposti. Vážne veci rieši Hanka najradšej hneď, a to je ideálne. Naučil som sa to od nej. Lebo ja som bol výbušný. No Hanka ma naučila, že nemá zmysel hneď revať, že všetko sa dá vyriešiť v absolútnom pokoji. A tých druhých tým pokojom človek ešte viac naštve. Ona je v znamení Panny, takže je veľmi vyrovnaná. No vie tak tvrdo povedať, čo sa jej nepáči, až ten druhý stuhne. Nikdy pritom nezvýši hlas.

Ozaj, ako to bolo s hudbou? Vy ste pop počúvali, ale aký mala Hanka pred vašim zoznámením vzťah k opere?

- Ja som bol ten, ktorý ju k opere priviedol. Prvú rolu, ktorú videla, bol Nápoj lásky v spomínanom Švajčiarsku. A potom prišla do pražského Národného divadla na Cosi fan tutte, kde som kompletne porušil aranžmán predstavenia. Ona sedela v druhom rade a celú zamilovanú áriu som odspieval jej. Všetci vedeli, že tá ária patrí len Zagorke. (smiech) Na druhý deň som mal z toho strašný cirkus a platil som aj pokutu. Ale stálo to za to.

Bol v tom čase niekto, kto vám váš vzťah závidel?

- Hankine kamarátky. Okamžite ju opustili. Zažil som dokonca, že Hanka chcela ešte to priateľstvo zachrániť, a tak ich pozvala na jeden zo žúrov, ktoré často robila. A na ňom sa tie jej dve veľké kamarátky pokúsili o mňa. Pritom im o mňa vôbec nešlo. Chceli nás len rozdeliť.

No, sú veci, ktoré sa neodpúšťajú. Napríklad úspech...

- Ten sa neodpúšťa nikdy. Spočiatku mi ľudia priali. Ale keď začnete trčať, začne to niektorým vadiť. Prišlo to s tým, že som vyhral na Pražskom jare a keď som sa vrátil domov, tak mi všetci vraveli, že si vymýšľam. To bola prvá facka. Uverili tomu, až keď to vyšlo v novinách. A potom som odišiel do Prahy, kde bol šéfom opery Zdeněk Košler, ktorý ma okamžite prijal. A to bola druhá podpásovka, lebo po návrate domov som povedal, že odchádzam do Prahy a oni sa ma vypytovali, či tam budem spievať v zbore. Tak som im povedal, že mám sólistickú zmluvu, ale oni mi neverili. Takže úspech sa neodpúšťa. Ale sú ľudia, ktorých to vzpruží. A ja som ten typ. Keď sa naštvem, je zle.

U vás doma vraj nikto netušil, že budete spievať. Vyštudovali ste totiž fotografiu.

- Netušil to nikto a ani ja nie. Ale po ŠUP-ke som mohol ísť buď na vojnu, alebo študovať. A fotografiu sa dalo ísť študovať do Bratislavy alebo do Prahy, kde brali dvoch ľudí. To bola katastrofa.

Ale vraj ste boli dobrý.

- Robil som to rád. Ale aby som robil v komunále fotky na "občaňáky", alebo pasy, tak to ďakujem.

Po ŠUP-ke by nikoho neprekvapilo, keby ste začali študovať hoci aj dizajn. Ale operu?

- V tom čase sa zo Švajčiarska vrátila Ľudmila Šomorjaiová a ona si ma od mala pamätala, že som doma spieval. Tak mi povedala, že učí na škole, tak to so mnou skúsi. A ja reku, budem tam rok, dva a dovtedy si vybavím, aby som nemusel ísť na vojnu. Ona ma postupne začala vychovávať na operný spev a po roku sa objavil prvý výsledok. Ten bol síce strašný, ale veľmi mi pomohla.

Čo povedali rodičia na toto vaše smerovanie?

- Že to mám skúsiť a uvidím. Veľmi mi priali. Ale keď boli na koncertoch, ktoré neboli dobré, tak mi povedali, že keď chcem tak pokračovať, mám to radšej nechať a robiť tie fotky v komunále.

Vtedy ste asi len ťažko mysleli na to, že raz budete spievať v La Scale, či v Metropolitnej opere.

- Vôbec som si to nemyslel. Vtedy bola pre mňa už aj Praha veľká méta. Keď som tam prišiel, okolo mňa bol samý národný umelec. Tak som si hovoril, ako krásne mi tam bude. Ale prišli ďalšie ponuky, ambície stále stúpali a potom je len veľmi nebezpečné, aby človeku nestúpla sláva do hlavy a aby sa choval normálne.

Ako sa vám to podarilo?

- Prefackalo ma divadlo a vzťahy v ňom. Keď je človek v stálom angažmán, sú tam vzťahy dosť zlé. Už by som to nechcel. Ak hosťujete, na intrigy nie je čas. Ste tam pár týždňov a je pokoj.

Ako ste intrigovanie v divadle ako výbušný Lev znášali?

- Postupne som získal nadhľad. Pomohla mi v tom Hanka, ktorá je veľký kľuďas. A pani Božena Hanáková, ktorá mi povedala: "Musíš sa naučiť jednu vec. Ak sa chceš v divadle urážať, nemôžeš to robiť.".

Urážali ste sa?

- Samozrejme. Keď šli nejaké drby, hneď som robil cirkus.

Vari ste sa aj pobili...

- Nie, ale papuľu som si otvoril. Aj na starších. A potom sa zo mňa smiali ešte viac. Tak som sa naučil neprejavovať sa až tak.

S vašou prácou je spojené aj časté hosťovanie v zahraničí. Nevadí vám, že ste často na cestách?

- Nie, pretože človek vie, že sa tam zíde s úžasným orchestrom, dirigentmi, režisérmi, kolegami.

Ako dlho vydržíte v zahraničí bez manželky?

- Maximálne štrnásť dní. Tým, že termíny sú v opere dohodnuté veľmi dlho dopredu, ona si podľa toho zariaďuje svoju prácu.

Aké je to bez nej?

- Nuda. Skúšam síce od rána do večera, ale potom prídem domov a zistím, že tam nikto nie je. A ja mám rád spoločnosť, človeka vedľa seba, ktorého mám rád.

Čo máte na Hanke najradšej?

- Je kvalitný človek, ktorý nikdy neklame a človek u nej hneď vie, na čom je.

Preto ste sa urazili, keď vás vysmiala po pytačkách?

- Presne tak.

Ozaj, čo povedali rodičia, keď sa dozvedeli, že sa ženíte? Vedeli vôbec, že máte známosť?

- Nie. Zavolal som, že bude svadba a oni sa ma opýtali, že s kým. Ja, že so Zagorovou. A mama mlčala. Myslela si, že si robím srandu.

Aké bolo ich prvé stretnutie?

- Prišli asi dva týždne pred svadbou do Prahy a ja som mal akurát nejakú skúšku, tak sa Hanka o nich celý deň starala.

A ako sa jej zapáčila vaša rodina?

- Je nimi nadšená. V podstate sú v stálom telefonickom kontakte. Hanka sa učila od mojej mamky aj variť.

Naozaj sa u vás od svadby toho veľa nezmenilo?

- Nie. Sme k sebe stále takí pozorní ako na začiatku. Vždy keď za mnou Hanka niekam príde, má prichystaný darček.

Akým najdrahším darčekom ste ju prekvapili?

- Briliantovým prsteňom v Japonsku. Stále hovorila, že si ho raz kúpi a tam nás dirigent vzal k svojim známym, kde som zbadal niečo také krásne, že som to musel hneď kúpiť. Keď prišla a zbadala to, skoro omdlela.

A čím vás prekvapuje ona?

- Kúpi mi parfum, košeľu, šál, sveter...

Takže stojí za vašim dobrým imidžom?

- Áno. Ona mi kupuje veci a vie sa presne trafiť.

Napriek prognózam známych ste s manželkou spolu už viac ako štrnásť rokov. Čo myslíte, že je základom dlhotrvajúceho vzťahu?

- Duševná spriaznenosť a schopnosť stáť jeden pri druhom v dobrom aj zlom.

A čo ak do vášho života vstúpi iný zaujímavý človek?

- Musíte si uvedomiť kvalitu toho druhého. Ja by som svoju Hanku nikdy nevymenil. To nemá zmysel. Príležitostí, a najmä v divadle, je strašne veľa. Ale v takej chvíli si človek povie: "Má to zmysel?"

V operách emócie len tak lietajú. Je jednoduché nezamilovať sa naozaj do svojej partnerky, ak je nielen dobrá speváčka, ale aj atraktívna žena?

- Zamilovať sa je ľahké. Horšie je, keď máte strašne škaredú partnerku a máte sa do nej zamilovať. To je katastrofa.

Zmeňme na záver trošku tému. Kde budete tráviť tohtoročné Vianoce?

- Minulý rok sme porušili našu tradíciu a neprišli sme na Vianoce do Košíc, pretože som mal v Národnom divadle koncert. Ale celá rodina priletela za nami do Prahy. Takže Hanka varila pre 14 ľudí a veľmi sa jej to páčilo. Tento rok mám síce 23. decembra koncert v národnom, ale 24. decembra priletíme.

Čo máte na košických Vianociach najradšej?

- Že sa tu zbehne celá rodina. Milujem Vianoce. Vianočné stromčeky si zdobím už v novembri. Som totiž málo doma a je mi ľúto, že si to užijem dva dni a je koniec. Takže u nás doma stojí stromček už mesiac pred Vianocami.

A vianočné darčeky?

- Tie mám pripravené veľmi dlho dopredu. Zbožňujem dávať darčeky. Mám radosť, keď sa z toho iní tešia.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.