ktorými sme na samostatnom Slovensku prešli, neboli veľkou hádankou, čo sa týka strednodobých efektov. Tak to bolo v rokoch 1992, ´94 i ´98. Dnes panuje vcelku jednoznačná zhoda, že táto kauza je odlišná a najbližšia budúcnosť je lotéria. Pre skutočnú tvár a dispozície Ficovej vlády, ako ďaleko je schopná zájsť a čo spôsobí, bude práve budúci rok kľúčový. Niežeby ten, s ktorým sa lúčime, naznačil málo, ale sú to práveže len náznaky.
Jeden z dôležitých poznatkov je, že Fico nie je hluchý k rozumnejším názorom a keďže si uvedomuje vlastnú nepripravenosť k vládnutiu a mentálnu zaostalosť okolia, je pomerne ľahko ovplyvniteľný. Jednak lobistami z biznisu a "zadného dvora" Smeru, ktorí si presadia fakticky, čo potrebujú, jednak tlakom z Bruselu a iných nadnárodných inštitúcií. (Vynikajúca vec, ktorá výrazne pomáha, je izolácia kvôli SNS.) Preto sa zachovala rovná daň, ktorú nezrušil (len trochu zmrzačil), preto má vláda za "superprioritu" udržanie trojpercentného deficitu, čo je podmienka zavedenia eura. A tak ďalej, a tak podobne. Zachovanie akejsi základnej kontinuity bez prevahy deštrukčných prvkov závisí teda v prvom rade na predpoklade, že ani v budúcom roku Fico nenájde guráž ísť do sporu s rozumom Jednou zo zásadných otázok roka bude, či výroba mediálnych ilúzií, ktorými sa snaží oklamať verejnosť, že vláda (a Smer) plní svoj program, je udržateľná v tom zmysle, či ľudia mu v roku 2007 zožerú bubliny typu vianočné príspevky, dávky pre prvorodičky (a pod.) presne tak, ako v roku 2006. Ak áno, Smer i on osobne si udržia rekordné, či o málo znížené preferencie, a krajina vyviazne s relatívne zdravou kožou. Avšak zároveň platí, že pred úplne rovnakou otázkou budeme stáť i na úpätí roka 2008.
Nový rok nesie teda paradox akejsi Sofiinej voľby: Musíme fandiť Ficovi a Smeru, aby si udržali popularitu, čo je najlepšia záruka, že nebudú motivovaní prijímať "silnejšie" a efektnejšie rozhodnutia. Je totiž dôvodné podozrenie, že ak preferencie poklesnú, dostaví sa snaha o kompenzáciu robustnejšími krokmi. Pole je široké predovšetkým v zdravotníctve, čo je jediná oblasť, kde sú škody už teraz zásadné. Ďalej v rozširovaní zníženej sadzby DPH (bude snaha pridávať k liekom, čo bolo uzákonené teraz, ďalšie tovary), či v Zákonníku práce (ktorý dokaličený bude, neznáma je akurát miera) a pod. Naopak, výskumy verejnej mienky zrejme zachránia dôchodkové sporenie pred oslabením či Špeciálny súd pred zrušením (to sa už deje). Dobrý výkon ekonomiky a nové rekordy v daňových príjmoch, ktorým sa v roku 2007 nevyhneme, umožnia Ficovi míňať vysoko nad plánované výdavky rozpočtu, čo by mohla byť ďalšia stabilizačná zábrana, aby sa nemuselo siahať na systémové veci. Krátkodobo preto nebude problém ani dofinancovanie zdravotníctva (diera v rozpočte 4 miliardy), iná vec sú platy lekárov, ktorí majú vo vrecku nielen predvolebné sľuby, ale už aj veľmi veľké oči, keďže lobisti všetkých druhov a odnoží bodujú. Oni však rúbu vysoko. Tu môže byť ohnisko prvého konfliktu, ak nebude, tak zrážku pridusí nie razantne zvýšené mzdy, čiže vyhovenie požiadavkám, ale uplatenie odborárov. Ak nie pre rok 2007, v zásade a dlhodobo však platí, že politika virtuálnych efektov nemôže vystačiť na jedno celé volebné obdobie. Z tohto pohľadu sa dá postulovať, že aj keby budúci rok nebol v znamení zvratu a diskontinuity, zlý (katastrofický) scenár sa len odsunie na ďalšie obdobie.
Konflikty medzi vládnymi stranami, ktoré sa v súvislosti s perspektívami koalície preberajú najčastejšie, nemôžu byť v budúcom roku určujúce z prozaického dôvodu: Nikto nedokáže preskočiť vlastný plafón, ktorý mu nastavila politická realita. Mečiar môže exhibovať cez médiá a naťahovať sa s Ficom o SPP, STV i všetko ostatné, ale najvyšší tromf nevynesie, pretože mimo koalície nemá budúcnosť. Veľmi rýchla "ad hoc" koalícia Smer-SDKÚ-SMK-KDH o predčasných voľbách by pre neho bola totálne rizikové podujatie. Skutočnosť, že v parlamente sú štyri strany, ktorým skrátenie volebného obdobia nerobí problém, je determinant Mečiara. Z druhej strany stráži poriadok na slovenskej politickej scéne KDH, ktoré nedovolí Dzurindovi rozvíjať špekulácie s HZDS inak ako vo forme symbolického kyjaku na Fica. Situácia sa môže zmeniť po sneme KDH, ktorý ašpiruje na titul najvýznamnejšej vnútropolitickej udalosti roka, zrejme však zostane len pri možnosti.
Úpadok, ktorý Slovensko v roku 2007 čaká a neminie, sa dostaví v oblasti politickej kultúry a kvality demokracie. Keďže konzum sa nespomalí, ani si to veľmi nevšimneme.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
