Najprv slúžili kalendáre na počítanie času, potom na osvetu a vzdelávanie

Kým dostal kalendár súčasnú podobu delenia času, prešiel zložitým vývojom. Zato, že rok má 12 mesiacov, môžeme vďačiť Egypťanom. Tam sa zrodil v 4 tisícročí pred n. l. najstarší známy kalendár. Každému mesiacu pridelili Egypťania po tridsiatich dňoch a päť chýbajúcich dní, pridali na koniec roka, čím mal rok 365 dní. Podľa kalendára mal ich rok tri obdobia: záplavu, zimu (bola obdobím sejby) a žatvu. Rozdelenie roka na 12 mesiacov prevzali od Egypťanov do svojich kalendárov aj iné národy.

Starobabylonský kalendár vznikol v 3 tisícročí p. n. l. Delil rok na 12 mesiacov a každý ôsmy rok ho doplňovali o jeden mesiac.

Židovský kalendár bol upravený starobabylonským a používa sa dodnes. Rok sa delí na 12 mesiacov, každý siedmy rok je doplňovaný o jeden mesiac.

Čínsky kalendár z 2 tisícročia p. n. l. má 60 ročný cyklus s počtom 354 - 5 dní, v plnom roku 383 - 4 dní. Starogrécky kalendár mal v 8 ročnom cykle 48 prázdnych a 51 plných mesiacov.

Definitívny, konečný kalendár sa vyvinul z rímskeho. Július Caesar uzákonil takzvaný juliánsky kalendár, ktorého základom je juliánsky rok a v ňom každý štvrtý rok je priestupný. Július Caesar napravil chybu Egypťanov tým, že v každom štvrtom roku nariadil pripočítať jeden deň k občianskemu roku, aby sa vyrovnal rozdiel oproti skutočnému slnečnému roku. V našom kalendári sa tento deň pridáva každý štvrtý rok na koniec februára, takže v nepriestupných, obyčajných rokoch má február 28 a v priestupných 29 dní.

Kresťanský (cirkevný) kalendár je v podstate prevzatý Juliánsky kalendár. Jeho osou je Veľká noc ako pohyblivé sviatky v cykle 35 rokov. V roku 1582 sa uskutočnila jeho reforma na takzvaný Gregoriánsky, platí dodnes. Juliánsky používala pravoslávna cirkev a aj oficiálne platil v Rusku v roku 1918 s 13 dňovým rozdielom oproti Gregoriánskemu. Pravoslávna cirkev sa riadi Juliánskym kalendárom aj teraz, preto je vždy aj u nás posun pravoslávnej Veľkej noci i Vianoc o 13 dní, pretože pravoslávna cirkev neprijala reformu kalendára pápežom Gregorom, nakoľko neuznáva pápeža za hlavu cirkvi.

Vo Francúzsku počas Veľkej francúzskej revolúcie zaviedli Republikánsky kalendár a platil v rokoch 1792 - 1805. Mal 12 mesiacov z 30 dňami v troch dekádach, posledných 5 dní bolo venovaných ľudovým slávnostiam. Rok sa začínal jesennou rovnodennosťou. Kalendár republikánov bol aj úradným kalendárom Parížskej komuny v r. 1871.

V tejto súvislosti spomenieme aj datovanie letopočtu. Židia ho datujú od údajného stvorenia sveta a v roku 2007 by mali mať rok 5749. Kresťania od narodenia Ježiša Krista, moslimovia od vtedy, keď prorok Mohammed ušiel z Mekky do Mediny v roku 622 po narodení Krista, čiže teraz majú rok 1385.

U nás mali kalendáre veľký význam, pretože neboli iba strohou informáciou o plynutí času, ale akousi akoby encyklopédiou, z ktorej sa čerpali informácie o poľných a iných prácach, o jarmokoch i trhoch, informácie z kultúrnej, literárnej tvorby, rôzne rady, pranostiky. Domové kalendáre pre ľudí každého vierovyznania, Slovenské kalendáre pre vidiek aj mestá, Domové pokladnice, cirkevné kalendáre boli zdrojom poznania a informácií naozaj pre každého a často jedinou četbou na vidieku, kde plnili funkciu šíriteľov osvety.

Prvý tlačený slovenský kalendár je "Nový i Starý Kalendář" z roku 1640 od D. Trölicha. "Nový Kalendář" vydal v roku 1640 v Trenčíne L. Benjamín, v druhej polovici 17. stor. vydával slovenské kalendáre K. Neubart a J. Dadan v Žiline a v rokoch 1718 - 40 D. Chrastina a S. Solan v Levoči. V Košiciach vychádzal v rokoch 1743 - 68 "Nový domovní a pocestní kalendář" a pod tým istým názvom vychádzal i v Bratislave. Tieto i ďalšie kalendáre boli prostriedkami na šírenie užitočných vedomostí a "k osvícení rozumu věci" ako sa vyjadril J. Palkovič, keď vydal "Větší a Zvláštnejší Nový i Starý Kalendář". Kalendáre boli zaujímavým čítaním so zábavnou poučnou časťou, s náučnou i literárnou, s časťou o pamätihodnostiach i technických vynálezoch. Mnohé sa stali zborníkmi populárnych článkov a prostriedkom pre rozvoj slovenskej literatúry a ich vydavatelia nimi chceli naučiť ľudí čítať aj "nekalendárovú literatúru".