nedajú, alebo by sa už nemali opakovať. O oceneniach rozhoduje skupina asi 50 prominentných vedcov, lekárov a osobností z celého sveta, ktorá vydáva časopis Annals of Improbable Research (anály nepravdepodobného či svojrázneho výskumu). Aj keď ide o absurdné výskumy, sú naozaj skutočné, ocenení sa im venujú i niekoľko rokov na univerzitách či vo vedeckých ústavoch a sú prezentované v prestížnych vedeckých periodikách.

Na každoročnom slávnostnom odovzdávaní cien v rôznych kategóriách (podobných ako pri serióznej Nobelovej cene) majú víťazi ďakovnú reč, ale maximálne v trvaní jedinej minúty, lebo potom ich stopne výskanie malého dievčatka. Laureáti si musia sami zacvakať cestu na ceremoniál a za "antinobelovku" nedostávajú žiadne peniaze, len sošku, ktorá je vyrobená z lacných materiálov a do troch týždňov by sa mala rozpadnúť.

Prečo ďatla nebolí hlava

Napríklad tohtoročnú Ig Nobelovu cenu za akustiku získal chlapík z univerzity v Chicagu, ktorý skúmal, prečo je zvuk škrabania nechtov po hladkej tabuli taký nepríjemný. A dospel k zaujímavému názoru, že preto, lebo tento zvuk sa veľmi podobá na výstražné zvuky makakov, takže v našom prípade ide o atavizmus po predkoch, ktorí obývali koruny stromov.

Profesor z univerzity v Kalifornii a jeho kolega, laureáti v ornitologickej kategórii, zas hľadali odpoveď na naliehavú otázku, prečo ďatľa nebolí hlava od vytrvalého ďobania do stromov. Poriadny severoamerický ďateľ totiž ďobne do dreva priemerne 12-tisíc ráz za deň s frekvenciou viac ako 20 úderov za minútu. Každé ďobnutie je pritom porovnateľné s úderom hlavy o stenu pri rýchlosti 25 kilometrov za hodinu. A zistili, že ďateľ má okolo mozgu a očí svaly, ktoré tlmia otrasy vznikajúce ďobaním.

Cenu za fyziku získali vedci z parížskej univerzity za popasovanie sa s náročnou hádankou, prečo sa suchá surová špageta pri páde na zem vždy rozlomí na viac ako dve časti.

Austrálčania zas dostali ocenenie za matematiku, lebo vyrátali užitočný vzťah medzi počtom členov skupiny a množstvom fotografických záberov potrebných na to, aby aspoň na jednej fotografii mali všetci otvorené oči.

Španieli si vyslúžili cenu za chémiu spoločensky mimoriadne prínosnými pokusmi, ktorými zistili, že rýchlosť šírenia ultrazvuku v syre značky čedar závisí od jeho teploty, čo súvisí s topením tukov v syre.

Holandskí entomológovia sa zaujímali o fenomén, prečo zapáchajúce ľudské chodidlá a syr limburger najviac lákajú samičky komárov Anopheles gambiae, ktoré dokážu prenášať maláriu. A vynieslo im to cenu za biológiu.

Prémiu v oblasti výskumu stravovania dostali Kuvajťania za úchvatný poznatok, že známym chrobákom Scarabaeus cristatus spomedzi konských, ťavích a ovčích výkalov najviac chutia práve redšie konské, zato im vôbec nechutia výkaly psie či líščie.

Pán z univerzity v Tennessee získal ocenenie za medicínu vďaka veselej práci "Zastavenie ťažkoliečiteľnej čkavky (štikútky) rektálnou (konečníkovou) masážou pomocou prstov". Výskumník však ako ešte účinnejší prostriedok odporúča sex.

Ekonómia

Utekajúci budík

V predchádzajúcich rokoch dostal cenu napríklad Vatikán za to, že dáva ďakovné omše za zosnulých slúžiť v Indii, kde to vyjde na päť dolárov, aby ušetrili, čo výbor Ig Nobela ocenil ako jedinečný príspevok katolíckej cirkvi k tzv. outsourcingu. Zástupca Svätej stolice si však prevziať cenu neprišiel.

Predtým získal cenu kuriózny budík americkej vedkyne, ktorý nielen že budí svojho majiteľa, ale pred ním aj uteká a schováva sa, aby ho spáč nemohol vypnúť. Autorka totiž vychádzala z toho, že väčšina ľudí si ráno, keď má vstávať, budík pri prvom zazvonení len zaklapne a spí ďalej.

Celý národ Lichtenštajnského kniežatstva si cenu zaslúžil za to, že umožnil prenajímať celú krajinu na firemné slávnosti, svadby a podobné slávnostné príležitosti.

Medicína

O psej dôstojnosti

Američan si prevzal ocenenie za vývoj a výrobu Neuticles, teda gumových protéz semenníkov pre kastrované psy v troch veľkostiach a s tromi stupňami tvrdosti, ktoré umožňujú psom opäť nadobudnúť prirodzený vzhľad, sebaúctu a dôstojnosť na verejnosti.

Cenu dostali v minulosti aj vedci z univerzity v Londýne, ktorí preukázali, že mozog londýnskych taxikárov je viac vyvinutý ako mozog ich spoluobčanov.

Predtým dostal sošku vedec za správu "Úrazy spôsobené padajúcimi kokosovými orechmi".

V inom roku si cenu odniesol Angličan za štúdiu "Skrotálna (miešková) asymetria u mužov na antických sochách". Miešok je totiž obvykle asymetrický, u pravorukých mužov zvykne byť pravé vajíčko umiestnené vyššie ako ľavé a u ľavorukých naopak. Vedec zistil, že na polovici sôch je pravé vajíčko umiestnené vyššie ako ľavé, len na štvrtine je to naopak a na štvrtine sú obe vajíčka v rovnakej výške.

Fyzika

Ako ďaleko serú tučniaci?

Cenu dostal Austrálčan, doteraz sledujúci vzácny pokus svojho dávno nebohého predchodcu, ktorý sa pokúsil dokázať, že asfalt je kvapalinou, hoci sa správa ako pevná látka. Pokus sa začal v roku 1927 a odvtedy sa z asfaltu v lieviku spustilo deväť kvapiek, teda jedna kvapka približne za deväť rokov.

Ocenenia sa v uplynulých rokoch dočkali aj Austrálčania za článok s názvom "Analýza síl, potrebných na ťahanie ovce po rôznych povrchoch". Austrálske zdravotné štatistiky totiž ukazujú, že strihanie oviec je veľmi namáhavá práca, pri ktorej možno utrpieť rôzne úrazy.

Za fyziku ocenili i chlapíka, ktorý vysvetlil, prečo namastený krajec chleba spadne na zem (takmer) vždy namastenou stranou dolu.

Cenu dostal tiež Američan za čiastočné vysvetlenie problému, prečo sa pri intenzívnom sprchovaní kúpeľňový záves prehne dovnútra a občas sa až prilepí na mokré telo.

Za výskum v oblasti hydrodynamiky získal ocenenie Maďar s nemeckým kolegom za štúdiu "Kalkulácia tlaku vytvoreného tučniakom pri vylučovaní exkrementov", kde skúmali, ako ďaleko dokáže tučniak dostreliť exkrementmi (až 45 centimetrov) a aký tlak musí vyvinúť, aby si neznečistil hniezdo. Vedátori zmerali vzdialenosť, kam výkaly dopadajú, ich hustotu, pridali údaje o tvare ritného otvoru tučniaka a vypočítali, že tučniak musí vyvinúť tlak 10 kilopascalov pri vodnatých exkrementoch a 60 pri hovnách s hustotou olivového oleja.

Chémia

Plávanie v sirupe

Cena putovala Američanom, ktorí skúmali vážny problém, či človek dokáže plávať rýchlejšie vo vode alebo v sirupe. Ale zistili, že je to jedno. Pri experimente napustili 25-metrový bazén limonádou dvakrát sladšou než voda a nechali v nej plávať 16 dobrovoľníkov.

Japonec z mesta Kanazawa si vyslúžil cenu za chemický rozbor bronzovej sochy vo svojom meste, pri ktorom sa pokúsil objasniť, prečo na skúmanú sochu nesadajú holuby, ktoré inak považujú sochy za obľúbené pristávacie miesta.

Ceny za biológiu

Ako smrdia žaby

Cenu dostal austrálsko-kanadsko-švajčiarsko-francúzsky kolektív za snaživé ovoniavanie a katalogizovanie osobitných zápachov produkovaných 131 rôznymi druhmi žiab bezprostredne po tom, čo boli žaby náhle vystrašené. Záver znel: Väčšina žiab vonia po arašidoch alebo orieškoch kešu, asi 20 druhov po čerstvo posekanej tráve, niektoré cítiť ako sladké drevo, iné pripomínajú mätu, no sú i také, čo páchnu ako vyľakaná ryba.

Cenu získal aj tím profesora z kanadskej univerzity, ktorý sa nezaoberal ničím iným ako výskumom, ako sa dorozumievajú slede. Dospel k záveru, že prdením (vylučovaním bubliniek z oblasti análneho vývodu).

Ďalšie pozoruhodné výskumy

Nepočúvajte country!

Cenu za výživu dali Japoncovi, ktorý za posledných 34 rokov odfotografoval každé jedlo, ktoré potom zjedol.

Výsledkom výskumu dvoch Američanov bolo, že priaznivci country hudby majú väčší sklon k samovraždám.

Britskí manželia zas premietali epizódy Hviezdnych vojen kobylkám a zistili, že hmyz najživšie reaguje na postavu maskovaného zlosyna Dartha Vadera.

Ig Nobelovu cenu za strojníctvo a dizajn získala rodina z Floridy, ktorá si v roku 1977 patentovala účes - prehadzovačku. Otec ešte dúfal, že začne vyrábať aj špeciálny sprej, ktorý bude prehadzovačku držať bez pohnutia na plešine, to sa mu však už nepodarilo.

V oblasti inžinierstva ocenili troch spoluautorov Murphyho zákonov, ktoré sú základným princípom, uplatňujúcim sa pri každej inžinierskej či technickej činnosti (ak sa niečo môže pokaziť, tak sa to pokazí).

Profesor z newyorskej školy sa teší z ceny za literatúru za súbor podrobných správ o anomáliách a zvláštnostiach nášho každodenného života. Zisťoval napríklad nasledovné skutočnosti: podiel mladých ľudí, ktorí nosia bejzbalovú čiapku otočenú šiltom dozadu, podiel chodcov, ktorí majú športové topánky inej farby než bielej, podiel plavcov, ktorí plávajú kol-dokola v plytkej a nie hlbokej časti bazénu, podiel vodičov, ktorí temer, ale nie úplne zastavia pri značke STOP, podiel ľudí, ktorí idú do práce s kufríkmi, počet kupujúcich, ktorí prídu k tzv. expresnej pokladnici v supermarkete s väčším než povoleným počtom položiek nákupu, či podiel študentov, ktorým nechutí bruselský ružičkový kel.

Veľký ohlas mala aj práca "Bolesť pravdepodobne pociťovaná počas popravy rôznymi metódami", za ktorú bola udelená cena za mier.

A cenu za interdisciplinárny výskum dostal Austrálčan za podrobný prehľad výskytu chumáčikov alebo chuchvalčekov drobných vlákienok v pupočnej jamke ľudí. Konštatoval, že výskyt chuchvalčekov v pupočnej jamke je najpravdepodobnejší u starších mužov s výrazným ochlpením tela.

Autor: jav

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.