stane sa prvým opozičným poslancom vo funkcii, ktorá patrí medzi tzv. politické nominácie a rozhoduje sa o nej na koaličnej rade. Hoci tento parlamentný doyen, služobne najstarší člen NR SR kandidoval už aj na prezidenta, ako vyvrcholenie kariéry to nie je malá výzva.
Podstatnejšie ako vstup do siene politických kuriozít je, že táto kandidatúra, ktorá visela vo vzduchu už na decembrovej schôdzi, prichádza ako milosť božia pre inštitúciu, ktorej hrozí zbezvýznamnenie či zánik. Je chronicky známe, že koalícia má k ÚPN, jemne povedané, rezervovaný vzťah, čo Smer, SNS i HZDS demonštrujú nielen verbálne, ale i nezáujmom o budúcnosť ÚPN. Respektíve až nenávisťou, čo má logické vysvetlenie v tom, že ústav, ktorého úlohou je dokumentovať totalitnú minulosť, vnímajú v koalícii ako útok na vlastnú mladosť a korene. Výpoveď, ktorú doručil minister Harabin na ÚPN predvčerom poštou, je pars pro toto. Po decembrovej voľbe, keď neuspel ani jeden zo zamestnancov, bývalých podriadených Jána Langoša, sa SNS, ktorej podľa koaličných dohôd patrí "nominačné právo", vyhrážala novelou zákona, ktorý by ÚPN ako právny subjekt zlikvidoval a presunul pod Historický ústav SAV. Toto malo byť východisko zo zúfalstva, že nevedia nájsť človeka, ktorý by získal podporu aspoň v koalícii. Otázka, prečo nezvolili doslova hocikoho, je veľmi dobrá. Odpoveď leží v charaktere koaličných vzťahov, kde dohody nemajú váhu, pokiaľ nie sú podložené politickým tlakom. Pri ÚPN nebol, lebo nie je príťažlivý ako úrad. Nič neprerozdeľuje ani nerozdáva, neorganizuje ani verejné súťaže... Tak sa vyvinula situácia, že z hrozby zániku, ktorá vyzerala zásadná, môže vyrásť prednosť a veľké šťastie. Teda, ak Mikloška aj zvolia...
Vhodnejší nástupca po Langošovi zrejme v republike nie je. František Mikloško je nielen autorita ako politik, ale najmä výrazná osobnosť katolíckeho disentu, pričom, na rozdiel od priateľov z rovnakej krvnej skupiny, nie je nakazený vojnovým tzv. Slovenským štátom. To sa nedá veľmi povedať o celom KDH, a už vôbec nie o cirkvi, ku ktorej sa hlási. ÚPN potrebujeme práve preto, aby ani najvyšší cirkevní preláti nemohli kŕmiť národ nehoráznosťami tak, ako medzi sviatkami arcibiskup s pozitívnym lustračným nálezom, ktorý v televízii vyhlasoval, aký veľký blahobyt tu bol za "Slovenského štátu". Mikloško má odstup od vlastného prostredia i hlboký vhľad do bolestných období modernej slovenskej histórie. Je to demokrat a presvedčený antikomunista. Dá sa iste namietať jeho rozpačitý vzťah k rozkrývaniu spolupráce kňazov s ŠtB, alebo čudná účasť na pohrebe Husáka (spolu s Čarnogurským), čím chcel symbolizovať akési "odpustenie". V situácii vrcholnej neistoty okolo ÚPN sú to však len nuansy. Áno, Mikloško nie je nekompromisný "inkvizítor" typu Langoša, čo je na čele ÚPN vlastnosť vynikajúca. Na strane druhej, bývalý šéf mal iné mínusy...
Spravodajstvá včera hlásili, že za Mikloškom sa formuje široká politická zhoda. Samozrejme opozícia a okrem toho aj SNS a Smer. No - pozor na vec. Nostalgie za boľševizmom je v poslaneckom klube Smeru určite viac ako lojality k vicepremiérovi Čaplovičovi, ktorý podporu strany ohlasuje. Čo sa týka Slotovho výroku, že "SNS podporí jednoznačne pána Mikloška", dôveryhodný je rovnako, ako čokoľvek z jeho úst. Napokon, podmienka, aby sa vzdal mandátu, môže byť aj zakrývacím manévrom, keďže toto Mikloško neurobí. Pokiaľ mu naozaj ide o ústav a jeho záchranu, po 17 rokoch v parlamente by azda aj mohol... Treba však uznať, že nie je celkom hlúpy argument hovorcu SNS Rafaja, podľa ktorého je opozičný poslanec a riaditeľ ÚPN v jednej osobe trochu konflikt záujmov...
V tajnom hlasovaní môže prekvapiť aj SDKÚ, ktorá veľkou láskou k ÚPN nehorí (kauza Hurný, napríklad, a výroky Dzurindu v tejto súvislosti). Nie je ťažké predstaviť si scenáre, ktoré by sa Dzurindovi mohli páčiť v prípade, ak kandidát KDH neprejde. Mikloško je parlamentný veterán, takže ho asi netreba upozorňovať, že verejne deklarované podpory môžu byť aj veľká zrada. Po tretej neúspešnej voľbe by už ÚPN pri tejto koalícii zvonila jednoznačne hrana. Kandidatúra Mikloška je veľmi dvojsečná, takpovediac vabanque hra: Ak vyjde, ústav je zachránený, ak nie, cesta k zániku je vyznačená. Toto bude kauza januárovej schôdze.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
