je z patu na Vltave už reality šou so všetkými ingredienciami, čo k nej patria. Politická linka sa dostáva do úzadia a do popredia stále väčšmi vystupuje divadlo jedného herca.
Mirek Topolánek, ktorého päť víťazných volieb, čo vybojoval v šnúre na čele ODS, stavalo do pozície superstar českej politiky možno budúceho desaťročia, hrá v tejto chvíli už o holý život. Teda veľmi to tak vyzerá a to je nečakaná zmena. Necelé dva mesiace po kongrese ODS, na ktorom si výraznou väčšinou obhájil post predsedu, má Topolánek nôž na krku: Ak jeho druhá vláda nezíska v Poslaneckej snemovni dôveru, musí de facto rezignovať na funkciu. Až k takejto krajnosti sa musel uchýliť, ak chce získať garancie podpory vlastného poslaneckého klubu pri hlasovaní o vláde. A to preto, lebo koalícia, ktorú zostavil s ľudovcami (KDU-ČSL) a zelenými, má konštrukčné chyby a vady na kráse, čo sa nepáčia nielen prezidentovi Klausovi (čestný predseda a zakladateľ ODS), ktorý demonštratívne otáľa s menovaním kabinetu, ale najmä, a to je podstatné, regionálnym lídrom strany. Predovšetkým mužovi číslo 2 v ODS, pražskému primátorovi Bémovi, ktorý vedno s Klausom preferuje širokú koalíciu s ČSSD a situáciu vníma ako príležitosť na puč proti predsedovi.
Politickú stratégiu však schvaľovali príslušné stranícke orgány. Tie zakázali predsedovi veľkú koalíciu s ČSSD, aj "opozičnú zmluvu" a stanovili ako hlavnú métu, aspoň zdanlivo, predčasné voľby. Za to, že Topolánkova zostava číslo 2, ktorá sa má predstaviť Klausovi tento týždeň, je krytá v parlamente len váhou sto hlasov, premiér zodpovedný ozaj nie je. Nesie však zodpovednosť za konflikty, ktoré rozpútal v strane vlastnými mediálnymi vyhláseniami a celkom iste aj za neporiadok vo svojom súkromnom živote. Útok na reportérov Blesku, ktorým Topolánek dokopal auto, sa nedá ospravedlniť nijakými výhovorkami, že pol roka zostavovania vlády bol neuveriteľný nápor na nervy a tie každému raz prasknú, najmä ak niekoho novinári večne prenasledujú. Nech ide za psychiatrom. Človek na najvyššom poste exekutívy sa musí vedieť ovládať za všetkých okolností.
Ešte aj vtedy, ak ho bulvár nachytal na návšteve u milenky. Topolánkov román s poslankyňou ODS, ktorej taká je pravda výrazne pomohol do kresla podpredsedníčky parlamentu, vysielajú české médiá v priamom prenose už rovnako dlho ako ságu o vláde a volebnom pate. Teda zhruba pol roka. V sobotu dal Topolánek tlačové vyhlásenie, že opúšťa zákonitú manželku, s ktorou má tri deti, a sťahuje sa k "priateľke". Médiá pritom viní z toho, že sa hrabú v jeho intímnom živote. No - Česko je nábožensky najvlažnejšia krajina Európy a nevery tu nie sú skutočne veľká aféra, ale súkromie predsedu vlády a najsilnejšej strany nie je iba jeho záležitosť. Akékoľvek morálne kréda vyznávame, vždy vyskočí otázka, aká je dôveryhodnosť politika, ktorý klame životného partnera. Neoklamal by aj voličov, ak dá situácia? Odpoveď môže byť kladná i záporná, každý podľa svojho gusta, presvedčenia a hodnôt, čo vyznáva, otázka je však legitímna. Navyše, akú má intuíciu a pud sebazáchovy významný politik, ktorý vie, že bulvár pasie po jeho súkromí a on mu dáva stále nové príležitosti, aby ho dostával na prvé stránky? Za kašu, v ktorej sa varí, si môže Topolánek predovšetkým sám.
Politicky stavil v decembri na zlú kartu a šanca, že presadí svoju "stovkovú", teda neväčšinovú vládu, sú nizučké. Povraz na krku má preto, lebo sa nechal zlákať na vidinu dvoch prebehlíkov z klubu ČSSD. Posledné signály však hlásia, že kabinet nepodporia. Projekt trojkoalície, od ktorého už v lete raz odstúpil a teraz obnovil za výrazne nevýhodnejších podmienok pre ODS, stoprvý, rozhodujúci hlas nemá odkiaľ získať ani v januári 2007. Je to aj v poriadku, lebo stavať vládu na zbehoch z opozičného tábora zakladá podozrenia z korupcie. A je to aj v rozpore s étosom demokracie, čiže vôľou voličov, ktorým sa pod nosom prepisujú výsledky volieb. Topolánek sa ako víťaz dopustil strategickej chyby v tom, že ako najväčšiu hrozbu, ktorej sa treba za každú cenu vyhnúť, definoval situáciu, v ktorej by sa do pozície zostavovateľa vlády dostal líder druhej najsilnejšej strany Jiří Paroubek. Správne a čestné v situácii, keď normálne politické riešenie neexistuje, bolo neprijať druhé poverenie od Klausa, vyhlásiť odchod do opozície a riskovať pokus ČSSD. To by bola priama a rýchla cesta k predčasným voľbám, ktoré kongres ODS stanovil ako hlavný cieľ.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
