predsedu, nie je jasné, či nebola predčasná.

Kandidatúra, samozrejme, neprekvapila. V KDH fičí dlhodobý konflikt vo vedení, ktorý sa navonok manifestuje ako spor o to, či sa malo alebo nemalo ísť do rokovaní o vláde so Smerom. Táto téma je obsahovo určite zásadná, ale už bývalá, a voľným okom je ťažké určiť, nakoľko je to hlavná deliaca čiara medzi krídlami Hrušovského a Palka, a nakoľko len zámienka, ktorá pomohla otvoriť a vymrštila na povrch dlhšie tlmené osobné napätia. Aby bol zápas o predsedu KDH hoden titulu najvýznamnejšie podujatie roka, však musí byť splnená jedna podmienka: Vladimír Palko musí zostať Vladimírom Palkom. Iba vtedy bude politickou, nielen personálnou alternatívou súčasného predsedu.

V rozhovore pre denník SME, ktorým akoby vstúpil do kampane, sa Palko poklonil všetkým mediálnym a imidžovým poradcom, čo hlúpo a zle mu vyčítajú, že slabinou jeho verejného obrazu je "kontraverznosť", "radikálnosť" a "arogancia". Naletieť stokrát opakovaným omylom nie je výsada iba slovenských politikov. Priznanie, že "bol som arogantný, mrzí ma to" a sľub akejsi nápravy však u Palka smrdí rozchodom s vlastnou podstatou. A podozrenie znie, že zmenou formy len signalizuje zmenu obsahu, čo cíti ako nutnosť, aby vôbec mal proti Hrušovskému nejakú šancu. Dokazovať v komentári sa to nedá, ale počkajme na vývoj.

Vladimír Palko vraj kandiduje preto, lebo v "KDH dozrela myšlienka na zmenu", a "treba skončiť neistotu, obnoviť akcieschopnosť a jednotu". To sú frázy hodné - Pavla Hrušovského. Ak nemá odvahu vo veľkom denníku, pred širokým publikom pomenovať, čo mu prekáža na skupine okolo súčasného predsedu, tak urobil dlhý krok, aby sa mu podobal. Na priamu otázku v tomto zmysle Palko odpovedal, že predsa sa nebude vymedzovať voči človeku, ktorý pre KDH urobil v istej perióde veľa dobrého... Tak potom nemusí ani kandidovať. Palkova sila a plus voči iným politikom boli v tom, že občas nie vždy, ale niekedy hovoril drsnú pravdu. (Teda svoju - to je v poriadku. Iná vec je, či s ním vždy súhlasíme.) Teraz ohlásil kandidatúru a rozpráva, akoby nebol sám sebou. Vlichocuje sa publiku a budúcim delegátom snemu KDH ohlasuje, že bude "kontinuita".

Cesta, ktorou sa po sneme vydá KDH, je z hľadiska slovenskej politiky ako celku nesmierne dôležitá. Dlhoročná trauma z Dzurindu, ktorú v sebe nesú a čiastočne aj akoby umelo pestovali, znejasňuje prirodzené vzťahy na politickej scéne a necháva do budúcnosti otvorené vyložene škodlivé scenáre. Hrušovský a jeho skupina vnímajú KDH nie ako súčasť prirodzeného bloku, ktorý bol osem rokov v spoločnej koalícii a teraz je vedno v opozícii, ale ako subjekt zakotvený a rozkročený medzi SDKÚ a Smerom. Aj keď sa necítia byť alternatívou namiesto HZDS do terajšieho spolku, ktorá tak vybuchla v lete, chcú urobiť stranícku doktrínu. Je úplne jedno, či len preto, lebo si prajú byť často pri moci, alebo naozaj sa domnievajú, že SDKÚ a Smer sú pre KDH dva rovnako vzdialené póly. Vladimír Palko (a Lipšic) mal v tejto otázke jasnejšie v hlave. Hoci Dzurindu nemiluje o nič viac ako Hrušovský, jeho "ani s Mečiarom, ani s Ficom, ani so SNS", čo kedysi hlásal, naznačuje, že o základnej osi slovenskej politiky mal predstavu. Nástup Čarnogurského do predsedníctva ho dosť zneistil a otázkou k snemu práveže je, či mu toto videnie vydrží. Indície, ktoré vyskočili v rozhovore pre SME, naznačujú, že zjemňovanie chystá aj v obsahu. A to už nebude Vladimír Palko. Kto má širšiu predstavu o modernej politike tak, ako beží v Európe, vie, že KDH nikdy nebude "samostatnou alternatívou". To je akoby úkrok do stredu, k predstave "mostu", ktorý by mal k vláde vždy najbližšie. Čosi takého znie možno zvučne ušiam funkcionárov, ktorí prišli po júni 2006 o živobytie, KDH však môže byť "samostatné", ale iba ako súčasť širšieho bloku.

Strana, samozrejme, potrebuje zmenu. Ide len o to, aby to zmena bola. Situácia v hnutí je normálna. Normálnejšia ako v SDKÚ, kde po volebnej porážke zvolili na štyri roky jednomyseľne starého predsedu. Mocenské boje bez obsahu sú však zradné v tom, že môžu privodiť aj zmeny k horšiemu. Palko by bol bezpochyby lepším predsedom ako Hrušovský. Ale musí to byť Palko, ktorý sa v záujme zvolenia nepremení na vlastnú karikatúru.