prúde... Pozerám dozadu. Tesne pred tými sviatkami pokoja ma niečo nahnevalo. Tuším to bol utorok. Pred koncom semestra. Jedna z posledných písomiek. Bola som na seba patrične hrdá. Plný počet bodov z písomky kde voltmetre pripájame do siete, k tomu paralelne nejaká cievka... No jedna báseň. So zápočtom nebol žiaden problém, keďže som nevynechala ani jedno cvičenie. Aké však bolo moje prekvapenie, keď zápočet v pohode získal aj môj spolužiak! Ten sa však na cvičenia o pol desiatej neunúval veľmi často. Asi tak 4-krát sa dostavil (semester = 13 týždňov), a hlavu si nelámal ani s odovzdaním laboratórnych prác. No to očividne nebolo prekážkou, aby pri jeho mene svietil plný počet bodov. Takmer celá skupina jednoznačne protestovalo... Myslíte, že sme sa dočkali nejakej spravodlivosti? Teraz sa mi vynára ešte jedna skúška...V letnom semestri. Skúška z predmetu- strašiaka. Drvila som týždeň. Dosť však? Niekomu však stačilo tričko s výstrihom...Koniec si asi domyslíte. Pýtam sa teda- "Má vôbec zmysel trápiť si svoju hlavičku?" Má zmysel používať mozog?
Zuzana
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
