analytikov dôsledkom dlhodobých konfliktov a neujasnených vzťahov medzi Minskom a Moskvou, ktorá stratila trpezlivosť s nedôveryhodným partnerom.
V hre je ruská dôveryhodnosť na európskych trhoch a stabilita bieloruskej ekonomiky, ktorá drží autoritársky režim Alexandra Lukašenka nad vodou.
"Unikátne vzťahy medzi obidvomi krajinami sú definitívne preč," povedala Maria Lipmanová z Carnegieho centra v Moskve. "Rusko dodávalo Bielorusku najlacnejší plyn aj ropu na svete, nič z toho však nemalo. Naopak, Lukašenko porušoval všetky dohody, ktoré Kremľu sľúbil." Bielorusko lacno od Moskvy kupovalo energetické suroviny a po úprave ich draho predávalo na európskych trhoch.
Kľúčovým bol spor o spoločnosť Beltransgaz, ktorá kontroluje tranzit energetických surovín cez Bielorusko. Lukašenko sľúbil ruskej strane, že ho predá. Neskôr si to však rozmyslel. Rusko sa preto rozhodlo prestať finančne dotovať Bielorusko (ročne 3 a pol miliardy dolárov) a zaviesť s Bieloruskom štandardné ekonomické vzťahy s cenami energetických surovín na európskej úrovni. Posun však vyvrcholil zavedením bieloruských poplatkov za tranzit ruskej ropy, na čo Rusko reagovalo zastavením dodávok cez ropovod Družba, ktorý prechádza Bieloruskom.
"Podobný spor, aký vypukol vlani medzi Ruskom a Ukrajinou nepridáva Rusku na reputácii ako dôveryhodnom partnerovi," povedal Reuters hovorca komisára Európskej únie pre energetiku Andris Pielbalgs. Svoje pobúrenie dala včera ostro najavo aj nemecká kancelárka Angela Merkelová. Zastavenie dodávok označila za neakceptovateľné a zopakovala slová o potrebe diverzifikácie energetických zdrojov.
Podobné slová sa ruskému prezidentovi z úst najmocnejšej ženy sveta, ktorá práve tento polrok predsedá Európskej únii aj G8, nepočúvajú ľahko. Časy, keď Nemecku šéfoval Putinov priateľ a spojenec Gerhard Schröder, sú nenávratne preč.
Aj preto sa podľa Lipmanovej energetický spor bude Moskva snažiť vyriešiť čo najskôr. "Do jedného až dvoch týždňov. Dôvod na paniku tu nie je. Záujmom Kremľa určite nie je podkopávanie vlastnej dôveryhodnosti," hovorí Lipmanová.
Riešenie situácie je podľa analytičky Carnegieho centra v kompetencii ruskej strany, ktorá drží tromfy v rukách a môže ľahko zložiť bieloruskú ekonomiku na kolená. Lukašenko podľa nej môže zo situácie ťažiť len krátkodobo. "S nálepkou posledného diktátora v Európe nemá príliš dôvery a vplyvu."
Chronológia
15. december 2006 - Vladimir Putin a Alexander Lukašenko rokovali o ukončení sporov o ceny zemného plynu a ropy
1. január 2007 - Moskva zavádza exportné clá na ropu vyvážanú do Bieloruska vo výške 181 dolárov za tonu ropy
3. január 2007 - Minsk uvalil tranzitné clo na ruskú ropu smerujúcu do Poľska a Nemecka vo výške 45 dolárov za tonu
6. január 2007 - Bielorusko začalo nelegálne odoberať ruskú ropu ako náhradu za tranzitné clo
7. január 2007 - Bielorusko zastavilo tranzit ropy cez svoje územie severnou trasou Družby
8. január 2007 - o 19.54 ustali aj dodávky južnou vetvou ropovodu Družba na Slovensko
9. január 2007 - ruský Transnefť oznámil, že Bielorusko nelegálne odčerpalo celkovo 79-tisíc ton ropy
(Zdroj: SME)
Autor: MIREK TÓDA
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
