tak: v kanadskom meste Vancouver majú skutočne parné hodiny, či, lepšie povedané, hodiny poháňané staromódnym parným strojom. Tieto hodiny sú jednou z turistických atrakcií Vancouveru a ich autorom je kanadský hodinár Raymond Saunders. Parné hodiny vyzerajú síce ako relikvia z 19. storočia, ktoré je nazývané aj storočím pary, ale v skutočnosti sú dielom tejto doby. Hodiny vo Vancouveri boli inštalované v roku 1977 a v tej dobe to boli jediné hodiny tohto druhu na svete. Historické pramene uvádzajú, že predtým existovali len jediné parou poháňané hodiny , ktoré zhotovil v 19. storočí birminghamský inžinier John Inshaw, aby demonštroval všestrannú využiteľnosť sily pary.
Vancouverské parné hodiny vznikli vďaka sponzorským darom a sú inštalované v renovovanej historickej štvrti Gastown. Hlavným zdrojom hnacej energie hodín je dvojčinný jednovalcový parný stroj, vyrábaný anglickou firmou Stuart Turner (ide o stroj, ktorý sa bežne používa na pohon veľkých mdelov lodí). Parný stroj je napájaný parou pod tlakom 117 kPa (1,1 atmosféry) priamo z parovodného systému centrálneho vykurovania mesta. Stroj, ktorý vykonáva len niekoľko sto otáčok za minútu, poháňa cez redukciu reťazový mechanizmus, slúžiaci na zdvíhanie oceľových gulí priemeru približne 51 mm. Gule sú zdvíhané do výšky približne 1,2 m, a to rýchlosťou jedna guľa za 4,5 minúty. Na vrchole svojej dráhy je každá guľa presunutá do vidlice, upevnenej na ďalšom reťazovom mechanizme. Gule svojou hmotnosťou vlastne poháňajú hnací mechanizmus kyvadlových hodín. V hnacom reťazovom mechanizme je v každom okamihu päť alebo až šesť gulí. V spodnej časti gule opúšťajú hnací mechanizmus a dostanú sa na vidlicu prvého reťazového mechanizmu, ktorý je poháňaný parným strojom a vynáša ich opäť do hornej polohy. Súčasťou hodín sú aj parné píšťaly, oznamujúce štvrťhodiny a celé hodiny. Malým elektromotorom sú prostredníctvom otočného bubna ovládané mikrospínače, otvárajúce elektromagnetické ventily niekoľkých parných píšťal. Tie hrajú každú štvrťhodinu známu melódiu, ktorú bežne vyhrávajú sústavy zvonov na veľkých vežových hodinách (ide o tzv. westminsterskú melódiu). Ďalšie dva elektromotory poháňajú ventilátory, ktoré zabezpečujú cirkuláciu vzduchu vnútri hodín. Vancouverské parné hodiny majú hmotnosť dve tony a všetky ich časti stáli dokopy okolo 42 000 dolárov.
Hodiny, skonštruované Raymondom Saundersom, dnes už priťahujú turistov aj v japonskom meste Otaru, v americkom Indianapolise a v kanadských mestách Whistler a Port Coquitlam.
Dig.obr. Vancouver - SteamClock
Autor: rm
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
