a člen akadémie vied Denis Papin predstavil učencom aj laikom tlakovú nádobu pre úpravu potravín. Zostrojil ju s úmyslom zmäkčiť mäso a kosti, čo popísal v spise "Lacný a rýchly spôsob, ako zmäkčiť kosti a variť všetky druhy mäsa, vrátane popisu stroja, ktorý sa používa na tento účel."
Papin predviedol varenie v tlakovom hrnci a dal v ňom pripraviť večeru pre členov britskej Kráľovskej spoločnosti v Londýne, počas ktorej potom prednášal o výhodách varenia v pare. Všetci hostia sa po večeri zhodli v tom, že v Papinovom hrnci sa zachová prirodzená chuť jedla aj jeho výživná hodnota. Jeden z hostí - slávny architekt Wren, ktorý sa zapísal do dejín svetovej architektúry stavbou londýnskej katedrály sv. Pavla, vydal zbierku receptov pre varenie hovädzieho, baranieho, jahňacieho a zajačieho mäsa, rôznych druhov rýb, strukovín, čerešní a ríbezlí.
Hrniec sa podobal kotlíku na štyroch nohách, mal jednoduchú konštrukciu, ktorej súčasťou bolo závažie a toto sa v závislosti od tlaku pohybovalo smerom hore aj dole. Hrniec nebol úplne bezpečný, spôsobil aj úrazy, ale napriek tomu sa varenie v pare stalo veľmi populárne vo Francúzsku aj v Anglicku. Zaujímal sa oň dokonca Napoleon, keď sa koncom 19. storočia dostal k moci a vyzval Francúzov, aby navrhli také varenie v pare, ktoré by urýchlilo prípravu mäsa, aj znížilo cenu jedál. Za najlepší spôsob varenia bola odmena 20 tisíc frankov. Udelili ju parížskemu cukrárovi Appertovi za obdobu Papinovho hrnca, ale o niečo ťažšieho, drahého a nebezpečného. Po 50. rokoch namontovali na hrniec tlakomery, ale nič sa nezmenilo na bezpečnosti, pretože explózie neboli zriedkavosťou. Okrem toho, mäso z tohto hrnca bolo chuťovo nevýrazné a esteticky nepríťažlivé.
Trvalo do roku 1927, kým francúzsky konštruktér Gautier zostrojil tlakový hrniec s poistným ventilom. Upozorňoval na jeho negatívnu stránku - na upchatie a možnú explóziu. Je až neuveriteľné, ako dlho môže trvať vývoj niečoho úplne obyčajného, čím je aj tlakový hrniec. Veď trvalo 265 rokov, keď v roku 1944 traja bratia Lescuerovci, majitelia malej rodinnej továrne na hrnce, vedrá, kanvice a podobné nádoby, zavŕšili cestu Papinovho hrnca k bezpečnému a praktickému použitiu. Vyrobili tlakové hrnce z lisovaného hliníka s otočným ventilom a ďalším - bezpečnostným ventilom. Vrchnák pripevnili tak, aby sa v prípade potreby mohol mierne zdeformovať a umožniť únik pary. Tento vylepšený tlakový hrniec odporúčal ako bezpečný a na chutnú prípravu mäsa a rôznych pokrmov ideálny, jeden z potomkov Denisa Papina. Hrniec mal úspech, dobyl Francúzsko aj Európu a kupovali ho ženy na rýchlu prípravu večere, aj starí mládenci, ktorí ním ušetrili za súpravy bežných hrncov. Nasledovala jeho ďalšia inovácia v konštrukcii, v systéme prípravy zeleniny, v použití materiálu, v presnosti varenia pomocou elektronického časovača, takže po Papinovom kotlíku na štyroch nohách zostali už len muzeálne kusy a fotografie. Jedna z nich aj s fotografiu portrétu Denisa Papina ilustruje tento článok.
Autor: som
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
