a keďže Horizont a BMG nie sú jednoduchá kauza, ako sa môže na prvý pohľad zdať, radi si počkáme na rozuzlenie. Isté je, že nezmyslami ako "je to hitlerovská agenda klérofašistického štátu" si superfinančník z Košíc veľmi nepomôže. Výrok o vine je v poriadku, keďže Fruni a spol. museli minimálne tušiť, že vyzbierané prostriedky budú schopní vracať aj s úrokmi len do času. Teda - ak sami na to nevedeli prísť, mnohí im to pripomínali.
Iná vec je, že obraz Fruniho ako veľkého podvodníka, ktorý "zneužil dobromyseľnosť klientov"(sudkyňa ŠS), je mediálne i politicky žiadaný. A spoločenská objednávka, aby za tunely, krádeže a defraudácie ranného kapitalizmu bol niekto už konečne exemplárne odsúdený, prisilná. Fruni je ale predovšetkým chumaj, ktorý mal problém napočítať do šesť, a preto nie je vôbec náhoda, že je prvý z galérie zlatokopov deväťdesiatych rokov, na kom ruka spravodlivosti spočinula (treba veriť, že nie posledný). To, čo postavil, bola pyramída, ale otázka stojí tak, čo je podvod a čo mentálna demencia. Špeciálny súd hranicu našiel a uvidíme, ako sa kauza ďalej vyvinie.
Nevedno, či v priamej reakcii na správu o rozsudku, či len riadením náhody, premiér slovenskej vlády včera potvrdil záväzok na "čiastočné" odškodnenie klientov. Výrok o vine Fruniho a spol. však stavia situáciu pod nový zorný uhol: Ak sú "poškodení" skutočne obeťou podvodu, tak sa vynára otázka, či štát v budúcnosti vezme na seba všetky "poškodenia" s touto trestnou kvalifikáciou. Pretože, ak "miera zodpovednosti štátu", ktorú Fico vidí, sa má vzťahovať len na tento jeden prípad, musí byť veľmi detailne vyšpecifikované, že v čom a akým spôsobom je odlišná od zodpovednosti štátu za akýkoľvek iný podvod. V mnohých prípadoch to nebude problém, a v niektorých, o ktorých sa vôbec nepíše a nehovorí, obrovský. Na to jed. Ak sa za trestný čin jednotlivca (skupiny) začne "odškodňovať" zo štátnych peňazí, bude to precedens. Zákony o kolektívnom investovaní neboli zďaleka jediné, v ktorých boli (a možno ešte sú) veľké trhliny. A ešte: Ak toto "podnikanie" bolo protizákonné, kde je trestná zodpovednosť kompetentných osôb v orgánoch (dozor nad finančným trhom, prokuratúra v tých rokoch), ktoré nezasiahli? Ak to ilegálne nebolo, kde je zodpovednosť štátu? Za zákonné rámce, ktoré platili, lebo ich odhlasovali politici v parlamente?
Paradoxne, celkom zásadne sa k problému vyjadrila hlava orgánu, ktorý Fruniho žaloval a žiadal trest na najvyššej hranici trestnej sadzby. Dobroslav Trnka pred mesiacom vyhlásil, že ak Ficova vláda prijme zákon o odškodnení klientov, napadne ho na Ústavnom súde, keďže "zákonný rámec pre odškodňovanie neexistuje". To je pravda. Hovoriť o "poškodených" v nebankových kauzách je síce možné v individuálnych prípadoch tých, ktorí tam nechali peniaze, ale paušálne ide o hlboké nedorozumenie. Odsúdení spôsobili škodu za 14 miliárd Sk, čo je suma nevyplatených vkladov, celkove však uzatvorili zmluvy na 63 miliárd a prostriedky, ktoré sa "stratili", ležia vo vyplatených úrokoch tých klientov, ktorí o svoje istíny (teda tých 49 miliárd rozdielu) neprišli, lebo ich zmluvy vypršali pred bankrotom. Po slovensky a natvrdo povedané: Pre väčšinu klientov boli vklady v BMG a Horizonte prvotriedny biznis, na ktorom zarobili vysoké výnosy, ktoré si podelili presne z peňazí tej menšiny, ktorá sa spod padajúcej pyramídy už nedostala. Keby Fruni zbankrotoval o rok neskôr, dnešní "poškodení" nie sú poškodení, ale víťazi s veľkým ziskom. Keby skrachoval o rok skôr, "poškodení" sú mnohí z tých, ktorí sa tešia plne vyplateným vkladom s 30-50 percentným úrokom. Obraz ešte komplikuje fakt, že klienti zmluvy obnovovali, takže niektorí plačú za peniazmi, ktoré by ani nemali (alebo časť), nebyť predchádzajúcich výnosov.
Trnka má pravdu. Odškodňovanie z titulu straty z rizikového investovania je nezmysel. Špeciálny súd teraz povedal, že to bol podvod v trestnoprávnom zmysle, čiže nároky klientov sa majú uspokojovať z prepadnutého majetku vinníkov a konkurzných podstát zbankrotovaných firiem. Ak získaná suma nevykryje všetky požiadavky, nedá sa nič robiť. "Gros" peňazí je u tých, ktorí chodili v rovnakých topánkach ako "poškodení". Aj Enron bol podvod, aj Parmalat či iné, ani americký, ani taliansky štát však nikoho neodškodňuje. Nech Fico presne povie, ktorý štátny orgán v akej činnosti zlyhal, ktorú povinnosť nesplnil a najmä - kto je zodpovedný. Pretože ak by mali platiť všetci poplatníci, niekto musí niesť aj následky.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
