znečisteným životným prostredím, v ktorom žijeme. Iba komplexná starostlivosť o pacientov a rizikové skupiny môže mať z hľadiska priebehu či prognózy ochorenia zásadný význam.

Dochádza vlastne k zmenám genetickej informácie a odkrývajú sa také miesta v génoch, ktoré spúšťajú alergiu. Táto choroba je dedičná, ale nemusí vzplanúť. Situáciu zhoršuje znečistené životné prostredie, prípadne fajčenie. Spúšťačom alergie môžu byť i infekcie dýchacích ciest, či novodobé potraviny, ktoré sme predtým nemali k dispozícii a naši predkovia ich nejedli. Napríklad tropické ovocie, morské ryby, údené morské výrobky, čínske príchute neboli štandardom v našom stravovacom režime a spôsobujú alergie.

Čísla sú pomerne vysoké. Odhaduje sa, že zhruba do roku 2020 by malo byť až 40 percent alergikov. V súčasnosti trpí na alergickú nádchu okolo 15-17 percent ľudí, astma u detí sa pohybuje okolo 8-9 percent, u dospelých je to 6 percent. Potravinových je pomerne málo. Mnoho z nich sú tzv. pseudoalergie a nejedná sa priamo o alergénny typ reakcie.

U manželov, u ktorých je aspoň jeden alergik, je predispozícia na alergiu u dieťaťa. Väčšie riziko je, keď je alergická matka. Je to až v 80 percentách. Z troch deti môžu byť dve potenciálne alergické, ale nemusí to prepuknúť. Keď je jeden rodič, tak sa odhaduje, že 20-25 detí bude alergických. Keď sa po narodení dieťaťa objaví ekzém, treba navštíviť špecialistu.

Alergia sa v princípe nedá vyliečiť, pretože je geneticky zakódovaná. Navyše sa genetická informácia nenachádza na jednom géne, ale na viacerých, preto je komplexná liečba dosť zložitá. Keď sa však včas nasadí liečba, spomalí až zastaví sa alergický pochod a pacient žije normálnym životom. Ak nemá ťažkosti, neuvedomuje si, že niekde vo vnútri to stále tlie. Diagnózu alergie treba včas zachytiť. Keď sa napríklad často opakujú infekcie dýchacích ciest často a nepomáha štandardná liečba, netreba to liečiť množstvom antibiotík, ale radšej vyhľadať alergológa, či to nie je skôr alergia.

Akonáhle je choroba podchytená, je na mieste začať s liečbou a riadiť sa radami lekára. Nemožno očakávať stopercentný výsledok, ale u niektorých pacientov sa dá dosiahnuť úplné potlačenie príznakov a žijú štandardný život.

Je veľa druhov alergií - respiračné, kožné, potravinové, liekové, na poštípanie hmyzom, na domáce zvieratá atď. Z celoročných alergénov je najagresívnejšia srsť mačky, potom psa. Srsťou sa môžu prenášať aj vonkajšie, napr. peľové alergény. Sú to tiež chodiace prachovky. Kde je predispozícia, lepšie je ich nechovať. Hovorí sa aj o rybičkách, ale týka sa to rastlín, keď sa s nimi manipuluje. Alergén z vody nevyskakuje.

Prvé peľové alergény sa objavujú približne vo februári. Sú to kvitnúce liesky a jelše. Vtedy začína fungovať peľová informačná služba prístupná aj na internete. Potom prichádza breza v marci-apríli, vŕba, celé leto rôzne trávy a obilniny a v auguste, keď nastupujú aj buriny. Teda postupne, ako kvitnú a produkujú peľ. Vplyvom znečisteného životného prostredia alergény mutujú a stávajú sa agresívnejšie. Pri správnej liečbe sa aj s alergiami dá žiť plnohodnotne.

Rady pre alergikov

- včasná diagnostika

- kvalitná edukácia

- správne otužovanie

- fyzická aktivita

- zdravý životný štýl

- vysávanie

- odstránenie kobercov a závesov

- zákaz fajčenia

Čo robiť v čase vrcholu alergénu?

- včas nasadiť správnu liečbu

- krátko vetrať a zatvárať okno

- obmedziť kontakt s alergénom

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.