priame, rozkonárené. Prízemné listy sú v ružici, byľové listy sú protistojné, dlho stopkaté a v obryse trojuholníkovité. Sú 3-5-početné, ich lístky sú trojuholníkovito vajcovité a 1- až 2-krát perovito dielne a diely sú končisté. Pavidlice kvetov sú dlhšie ako podporné listy, ich stopky sú dlho odstávajúco žliazkaté a naspäť odstávajúco chlpaté. Kvetné stopky sú krátke a počas kvitnutia a pri dozretí vzpriamené. Kališné lístky sú vyčnievajúco trojžilové, kopijovité, chlpaté a ostité. Lupienky sú karmínovoružové, s 3 belavými pásikmi, obrátene vajcovito klinovité, celistvookrajové a náhle zúžené do dlhého nechtíka. Peľnice sú žlté. Plody sú vráskavé, chlpaté, s dvomi priečnymi ryhami. Rozpadávajú sa bez zobáčika. Blízky druh pakost purpurový u nás zatiaľ nebol nájdený.
Pakost smradľavý rastie v lesoch, na rúbaniskách, na okrajoch lesov, v krovinách, na tônistých skalách, v lužných lesoch a záhradách. Vyžaduje vlhké, výživné, dusíkaté, humózne, kamenité i hlinité pôdy.
Ako liečivá rastlina sa zberá kvitnúca vňať. Droga obsahuje okrem iného triesloviny, horčinu geraniín a silicu. Vnútorne sa užíva pri hnačkách, krvácaniach, bolestiach močového mechúra a zvonka na zle sa hojace rany a opuchy. Ľudové liečiteľstvo ho využíva tiež pri žalúdočných a črevných kataroch, pri reumatizme a zvonka aj pri zápaloch kože a pálivých ranách.
Vlastimil MIKOLÁŠ
Autor: Pakost smradľavý
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
