treba, zašiel do kostola, rozjímal nad svetom a kajal sa pred Pánom Bohom. Na obed som pomáhal núdznym, rozdávajúc polievku, ktorú som navaril spolu so sestrami rádu uršuliniek. Podvečer som ešte ťažko chorým invalidom spríjemnil ich slávnostný večer hudbou a šírením duchovného posolstva. Večer som sa vrátil k svojej rodine, ktorá ma netrpezlivo vyčakúvala.

I vravím deťom: "Dnes jej vzácny deň narodenia Ježiša Krista, spasiteľa sveta, našej záchrany." Rečnil som zo desať minút, potom sme spoločne usadli sa prestretý stôl, ktorý sa prehýbal pod dobrotami - voňal na ňom čerstvo upečený chlebík, kapustnička s vlastnoručne nazbieranými hubami a dokonca aj s jednou klobáskou, ktorú mi daroval náš pán učiteľ za obetu pre obec (slinky sa mi len tak zbiehali, hovoril som si, je veľká, každému sa z nej veru ujde, mojej ženuške, mne i našim siedmim deťom). Nechýbal ani chutný med mojej drahej tetky z horného konca s oplátkami starej mamy. Každý mal pri tanieriku orech, uprostred sa skveli jabĺčka z našej záhradky. Radosť bola hľadieť na tie dary prírody, na tú hojnosť, ktorú nám dobrotivý Bože doprial. Načim sa bolo mu za to poďakovať. I pomodlili sme sa teda všetci.

Po hostine, na akú som si už dlho nepamätal, sme si rozdali darčeky. Každý niečo zmajstroval, aj Anička, ktorej ide iba na štvrtý rok, dokázala zo šúpolia stvoriť nádhernú bábiku pre svoju dvojročnú sestričku Janku. Pomáhal jej najstarší Peter, z ktorého vyrástol šikovný a dobrotivý mládenec. Všetci sme sa tešili, ja z krásneho šálu, ktorý mi moja ženuška uplietla tajne po nociach, aby ma prekvapila. Nečudo, že mi slza z oka vypadla.

Sedeli sme svorne až do polnoci. Chvíľu som rozprával ja, o našom rode, o našich predkoch, o mojom nebožtíkovi otcovi, potom sme si zaspievali - Juraj so Zuzkou krásne spievanky nôtili. Ej, či nám bolo veselo, najmä keď Jožko, beťár, opäť huncútstva a rôzne pestvá povymýšľal a svojich súrodencov, starších i mladších, nachytal. Bolo že to smiechu, ozýval sa po celej dedine, až si susedovie Dunčo takmer krk vykrútil, čo ho stále na našu stranu ťahalo.

Po polnočnej som sa utiahol do kútika, bol čas popremýšľať o živote, o láske, o dobrotivosti. I hovorím si v duchu: "Čo sa to, panebože, stalo s Vianocami? Kde sa podeli konzum, obžerstvo a televízna prostoduchosť?"

Peter B. DOKTOR

Autor: Najvyššia budova na svete

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.