kedysi v Smere, zaiste neplatí v plnej miere. Oblasť, kde ho neobmedzujú žiadne maastrichtské kritériá, prijatie eura ani iné ukazovatele, môže byť zahraničná politika. Skutočnosť, že premiér neprijal lídra bieloruskej opozície Milinkieviča, ktorý bol nedávno na návšteve Slovenska, temer ušla pozornosti publika, hoci Lukašenkovej opozícii sa skladá pocta všade v Európe. Všimnutiu zatiaľ uniká i mimoriadne zaliečavá, takpovediac "kolenačková" politika k Putinovmu Rusku, čoho dôkazom je vývoj okolo akcií Transpetrolu i stredajšie výroky Fica k ropnej vojne, v ktorých nebolo ani stopy po dôrazných varovaniach, čo zaznievali všade v Európe, len vyzdvihovanie "dobrých vzťahov".
To, čo by už malo postaviť do pozoru a vyvolať rozruch, je včera ohlásená oficiálna cesta celej štátnej delegácie do Líbye. Mala by sa uskutočniť koncom januára a Fico na ňu berie nielen Kubiša s Jahnátkom, ale aj veľký turnus podnikateľov. Kde je problém? Osoba Muammara Kaddáfího, vodcu "líbyjskej revolúcie", je takpovediac teroristická klasika. V čase svojej najväčšej slávy bol pokladaný za oveľa nebezpečnejšieho od, napríklad, nedávno obeseného Husajna. Líbyjský diktátor, ktorý v tej púšti vládne už asi 40 rokov, je fakticky otec-zakladateľ terorizmu globálneho. Dovtedy mal teror, ak odmyslíme nejaké akcie, totiž charakter iba lokálny (IRA v Írsku, Červené brigády v Taliansku, Baader-Meinhof v Nemecku, ETA v Španielsku a pod.). Zostrelenie civilného lietadla nad škótskym Lockerbie líbyjskými atentátnikmi v roku 1984 bolo teda určitým prielomom a akciou, ktorou sa Kaddáfí vpísal do dejín. Medzinárodne bol omilostený a vypustený z izolácie a spod embárg všemožného druhu pred troma rokmi, keď po dlhoročných obštrukciách vydal páchateľov.
Odvtedy si s Kaddáfím podali ruky Blair, Chirac, Berlusconi i iní. Pri rôznych príležitostiach, ale neboli to oficiálne štátne návštevy. Tvrdenie ministra Kubiša, že po skončení bojkotov je Líbya už "normálnym partnerom", je minimálne zavádzajúce, ak nie lživé. Prehľad oficiálnych štátnych delegácií na čele s predsedom vlády, ktoré sa od roku 2004 otočili v Tripolise, autor tohto textu nemá, ale staví mesačný príjem na to, že vládna návšteva na tejto úrovni z krajiny Európskej únie neprichádza do úvahy. V najlepšom prípade možno jedna, dve.... Nie je problém to zistiť. Nikdy nebolo počuť či o maďarskej, či českej, rakúskej, nemeckej, poľskej (a pod.) štátnej návšteve v Líbyi.
Izolácia a embargá sú jedna vec, a úplne iná "normálny partner". Možno pre Kubiša a Fica, ktorí boli za komunizmu režimoví ľudia, a vtedajšia ČSSR s líbyjskou džamahírijou vo veľkom nielen "obchodovala", ale aj úzko politicky spolupracovala. Líbya bola v sedemdesiatych a osemdesiatych rokoch obľúbeným spojencom "socialistického tábora". Napríklad aj na Slovensku sa cvičili Kaddáfího teroristi. Takže slabosť premiéra a jeho ministra je vcelku pochopiteľná. Aspoň pre ľudí, pre ktorých nie sú novinkou mentálne korene celej vládnej garnitúry. Fico stihol za pol roka zopár ciest na najvyššej úrovni: Írsko, Portugalsko, Poľsko, Taliansko. Hovorkyňa Glendová uviedla, že ide o návštevu "na pozvanie líbyjskej strany". Mimoriadne zaujímavé by bolo zistiť napríklad aj to, koľko premiérov EÚ má invitáciu od Kaddáfího. Neprekvapilo by, keby to bol samotný Fico. Je pol roka v úrade, nebol .v drvivej väčšine krajín EÚ. To sú najbližší partneri, ale slovenský premiér ide v siedmom mesiaci na svoju piatu či šiestu návštevu do - Líbye. Ak odhliadneme od toho, že je to džamahírija, tak je to aj exotika asi ako Madagaskar. Tam prečo nie? Vraj chcú rokovať aj o líbyjskom dlhu, ktorý Slovensku pripadol po rozdelení federácie... Hahahaha. Skôr uvidia klienti nebankových subjektov sto percent svojich investícií, ako Slovensko od Kaddáfího korunu.
Kto ešte neverí, že tu ide o ťažkú boľševickú úchylku, tomu pripomíname, že presne pred rokom sa Fico, ešte len ako šéf Smeru, stretol v Pekingu so súdruhom He Yongom, čo je člen sekretariátu ÚV Komunistickej strany Číny. Keď bol v Bratislave summit Busha s Putinom, ako kritiku organizátorov predstavil Fico "päť zahraničnopolitických pilierov Smeru". Bod číslo 3 hovorí o "samostatnej koncepcii a vlastných postojoch SR ku krajinám ako Kuba, Čína, Vietnam, Bielorusko, Líbya... " Už rozumiete, prečo dostal také rýchle pozvanie a prečo nie sú pozývaní iní vodcovia z Európy? Návšteva v amnestovanej bašte terorizmu nie je "normálna", ale úchylka, ktorej vrcholné prejavy budú ešte kulminovať.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
