akú spoločnosť pripisuje inštitúciám, ktorých úlohou je vymáhať právo a zákony v štáte.
Eduard Bárány, ktorý je poverený vedením Ústavného súdu po predčasnom odchode bývalého predsedu Jána Mazáka do Luxemburgu, rozprával včera na tlačovke pekne a dlho o tom, že ÚS nevie ukončiť kauzu podania vo veci interrupčného zákona, ktorý im leží na stole už temer šesť rokov. Poslanci vtedajšieho parlamentu, na čele s KDH, ale aj z iných klubov, vtedy napadli jedno z ustanovení zákona a pýtali sa súdu, či je potrat v prvých 12 týždňoch tehotenstva zlučiteľný s ústavou, ktorá v nejakom veľmi vysokom článku hovorí, že "život je hoden ochrany". Bárány vysvetľoval, že aby sa zrodilo "meritórne" rozhodnutie, teda vo veci, a kauza nebola zamietnutá "z procesných dôvodov", hlasovania sa musí zúčastniť celý rozhodcovský zbor. Pre právoplatný verdikt je totiž potrebná nadpolovičná väčšina z plného stavu sudcov. Čiže sedem z trinástich. A "zdalo sa im, že táto otázka je príliš vážna na to, aby sa jej ÚS zbavil takýmto spôsobom".
Podozrenie, že nedostatočný počet arbitrov je v skutočnosti len zámienkou, aby rozhodnutie v "nesmierne závažnej kauze" odsúvali do neurčita, resp. na nástupcov, bolo vyslovené na tomto mieste už dávno. Prvýkrát azda ešte vtedy, keď Mazák nemal tušenia, že skončí ako advokát u dvora v Luxemburgu. Kto si niečo pamätá, vie, že pred tromi rokmi koalícia "odročila" novelu interrupčného zákona, čo predkladal Pavol Rusko blahej pamäti s tým, že si počkajú na ÚS, ktorého rozhodnutie je už-už na spadnutie. Hehehehe. Mazáka sa vtedy novinári s obľubou vypytovali, či verdikt padne do decembra (2003), alebo "až" v prvej polovici roka 2004. Potom záujem vyšumel. Koho by už zaujímali nejaké interrupcie, keď nastúpila skupinka, zmenky a výhrada svedomia (aby sme spomenuli len najväčšie kauzy), všakáno.... O interrupcie však nejde. Teda v prvom rade. Ide o samotný princíp: Ako je na Slovensku, ktoré si hovorí právny štát a ústavná demokracia, vôbec možné znefunkčniť jednu z najdôležitejších inštitúcií tak, aby sa "veľmi závažná kauza" ťahala šesť rokov a zastupujúci predseda či už vyhováral, alebo "meritórne" sa bránil, že rozhodovať nemôžu?
Slovenský ústavný súd pracuje v nekompletnom zložení už dlhé roky. Stopa dozadu, že kedy zasadal naposledy kompletný, sa už nedá pomaly ani sledovať. Jedna kandidátka, čo bola zvolená parlamentom kedysi pred troma rokmi, už rezignovala na posledný krok, ktorým je slovo prezidenta. Ten má mať, podľa zákona, vždy na výber z dvoch nominácií parlamentu. Gašparovič (a pred ním chvíľu ešte Schuster) sa však k tomu nikdy nedostal. Národnú radu, zbor voliteľov a tvorcov zákonov nekompletnosť ÚS už roky netrápi. Keď mal prezident vybrať jedného kandidáta z dvoch, k dispozícii mal z parlamentu iba jedno meno. Keď dvoch zo štyroch, zvolení boli iba traja. Nebola "politická vôľa".
Základná otázka je nasledovná: Čo je pohŕdanie súdom, ak nie toto? Je normálne, aby pre čisto stranícke kalkulácie či obyčajnú lenivosť nebola plne funkčná kľúčová inštitúcia, ktorá stráži ľudské práva a súlad ústavy a zákonov? Vieme si predstaviť, že by ctený zákonodarný zbor nemal 150 členov, ale iba napr. len 140? Predstava je absurdná napriek tomu, že de facto nič by sa nestalo... Napokon, hlasovanie, pri ktorom je v parlamente plný stav, sa vyskytne tak raz do roka. Práce majú nepomerne menej ako ústavní sudcovia.
Bárány hlási, že od 22. januára zostanú v kasárňach už iba 4 sudcovia. Slovom štyria. Prejdú vraj na krízový režim, čo znamená, že vytvoria jeden senát pre najdôležitejšie veci. Ostatné sa odložia. Nejaké prieťahy hore-dole, prinajhoršom v Štrasburgu príde Slovensko o nejaké peniaze. Koho to vzrušuje? O väzbe sudcov, či o súlade zákonov s ústavou sa od 22. januára rozhodovať nebude. Načo? Nepárna vyhráva, komédia pokračuje. Momentálne, teda po dvoch kolách jesennej voľby, má Gašparovič na stole sedemnásť mien. Potrebuje osemnásť. Kým parlament nezvolí posledného, nemôže vybrať ani jedného. Tak hovorí zákon, preto čakajú traja nominanti už od minulého volebného obdobia. Či niekto zvolený bude, je veľká otázka. Tibor Šafárik, nominácia koalície, ktorá už v októbri raz neprešla, je neprijateľný pre opozíciu. Ak si Mečiar zase dupne pre nejaké plynárne či STV, môže ÚS aj s príslušenstvom čakať na ďalšiu schôdzu do februára. Túto si pritom politici nalajnovali až na posledný deň januára. Nebudú si predsa kaziť dovolenku.
Už viete, čo je to pohŕdanie súdom?
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
